Prajem dobrý deň, mám 19 rokov a pravdu povediac asi som sa príliš rýchlo vrhla do života a neviem ako v ňom momentálne pokračovať. Aby som Vám priblížila svoju situáciu začnem skoro od úplného začiatku. Vždy som bola popredu, či už mentálne alebo fyzicky oproti mojim rovesníkom. A keďže po 18tich narodeninách som nechcela byť rodičom príťažou, kedže sú rozvedení od cca. môjho 1roku, hľadala som si prácu no nechcela som sedieť niekde v TESCU za pokľadňou, aj keď proti takým ľuďom nemám vôbec predsudky
, Našla som si prácu v realitke ako maklér, neskôr druhú prácu ako finančný konzultant. Kúpila si auto bývala sama s priateľom, no ten odišiel pracovať do zahraničia, jeden z najbližších priateľov sa zabil a ďaľší odišiel na opačnú stranu Slovenska, takže som tu ostala sama. A prišla kríza, nič nezarábam, len musím stále dávať peniaze do roboty ísť tam hentam, pokazilo sa mi auto. Jediný môj príjem je výživné keďže, som ešte na SŠ. Problém prišiel keď mi otec prestal posielať peniaze a pokazilo sa mi auto, pretože teraz nemám ako pracovať, a to znamená žiadny príjem. Keďže bývam mimo mesta a nemám ako dochádzať, autobusom je to pri mojej práci naozaj veľmi, veľmi zložité. A už mi dochádza životná energia, posledné dva dni len ležím doma nevládzem sa postaviť a rozhýbať, mám stavy úzkosti, závrate. V poslednej dobe tiež iné zdravotné problémy spôsobené pravdepodobne mojou psychikou. Zdoverila som sa len mamine, ale keďže ona nemá tiež moc peňazí nazvyš tak nevie ako mi má pomôcť. Chcela by som vedieť Váš názor, ako by ste možno riešili takúto situáciu. Nechcem skončiť s tou prácou ktorú mám pretože viem že raz príde obdobie keď bude všetko v poriadku, alebo teda aspoň v to dúfam. Za vašu odpoveď vopred ďakujem a prosím Vás aby ste mi nepísali "hejty" alebo neviem ako to mám nazvať.