úplná nechuť žiť a stanoviť si ciele

[jajaja]

Po mojom rozvode a ťažkých chorobách ktoré pretrvávajú som sa zase vydala za mojho druheho muža.
Mám strašnú svokru, ktorá poštvala celú jeho rodinu proti mne. Otec manželovi už nežije, s ním sme si dobre rozumeli.
Mám dosť ťažké choroby - rakovinu a schizofreniu a svokra ma núti ísť opatrovať za hranice.
Stále na mne niečo kritizuje a neustále má ku mne komentáre. K tomu čo robím ako to robím, kde som čo zase
spravila atď. Môjho manžela sa na mňa stále vypytuje a on jej s dôverčivosťou všetko o mne povie.
Najhoršie na tom je že už mám takú nechuť ku všetkému z toho všetkého že si už nestanovujem ani ciele čo kedysi bolo mojou prioritou. Z liekov a mojimi depresiami som pribrala asi 25 kg. Vôbec tam nechodím ale aj tak nám stále zasahuje do života, a môj manžel jej nič zlé nepovie veď mu dala život. Utrpela som tri veľké rany osudu - rozvod, diagnostikovanie chorôb po rozvode chemoterapiu, radioterapiu a speje to k tomu že sa asi rozvediem koli manželovej rodine aj s nim. Zijeme v Bratislave, jeho rodina na strednom slovensku a jej vadi este aj moj bratislavsky prizvuk, vraj jej to pili usi. a minule mi povedala vraj som cierna ovca ich rodiny.
Mám 1 súrodenca ktorý má svoju rodinu, otec opatruje svojich rodičov, a v styku som len s mojou mamou ktora hovori abz som si to nevsimala. Ale ja uz dalej nevladzem.

[Kristine]

Dobry den, jak som citala vas prispevok, zacali mi tiect slzy . Podla toho co ste napisala, musite mat naozaj tazky zivot . ALE NEMOZTE SA VZDAVAT, z jednej pesnicky vytrhnuta veta : bez bitky vojnu nikto nevyhral. Drzim vam velmi velmi palce nech sa vam v zivote dari