strata motivácie a ľahostajnosť

[miriam]

Ahojte, snažím sa s tým už dlhšiu dobu vysporiadať ale nedarí sa mi samej a neviem čo ďalej robiť. Ide o to že som sa dostala akosi do štádia kedy mi je takmer všetko jedno, čo sa mi nepáči. Nikdy som nebola flegmatikom, stále mi záležalo na množstve vecí, na mojej budúcnosti, vzdelaní atď., vždy som vedela čo chcem, ale za posledný rok sa toho veľa zmenilo. Zlom nastal keď sa na mňa valilo strašne veľa povinností ako v škole tak aj doma. Bola som v strašnom strese, nezvládala som to všetko a vtedy som si povedala dosť. Neviem ani ako sa to stalo ale od toho momentu som si povedala že je to len v mojej hlave a nemá zmysel sa stresovať lebo stále do nejako dopadne a mne potom prestalo na mnohích veciach záležať. Prestalo mi záležať na škole, stratila som akoby motiváciu, ciele ktoré som kedysi mala už mi na nich akosi nezáleží od toho okamihu. Mám pocit že som upadla do takého blúdneho kruhu a neviem sa z neho dostať. Neviem nájsť nadšenie v tom čo ma predtým obdobím bavilo. Neviem či to súvisí s vekom alebo s čím ale potrebujem pomôcť. Keď som napr. v škole celý deň a máme dobrý výklad a profesor ma vie namotivovať a povzbudiť dostanem veľkú chuť niečo urobiť, akonáhle dojdem domou, odradí ma od toho množstvo vecí a ja si hovorím že to nemá zmysel. Netuším prečo sa to so mnou deje, prosím ak ste zažili niečo podobné, poradte mi.

Ešte jedna vec, raz nám jedna profesorka na škole povedala, že ak sa nezaprieme keď to najviac treba a necháme sa ovladnut strachom, prekrocime taku neviditelnu hranicu a dostaneme sa do stadia kedy nam bude vsetko jedno a to je velmi nebezpecne, toto povedala, ja mam pocit ze sa mi presne toto deje a ja neviem ako z toho vyjst viem ze moj problem vyznie ako banalita, nie je to niečo katastroficke ale pre mna to vela znamena lebo neviem co mam robit, ubija ma to a stracam sebavedomie pretoze robim chyby vela chyb pretoze mi na veciach prestalo zalezat alebo mi zacne v poslednej chvili ked je neskoro

[mikhael]

Drahá Miriam,

nie som odborník ani vyštudovaný psychológ v danej oblasti, ale som človek ako ty, takisto mám svoje ciele, ambície, prekážky a to čo popisuješ v tomto príspevku poznám viac než dôverne. Prežívam to práve teraz.

Tvoj druhý odstavec mi otvoril oči a musím ti povedať, že to je v mojom prípade presne to, čo sa stalo: Na tanečnom tréningu som sa akoby preľakol nového tanečného prvku a neurobil som ho. Postupne mi na tom prestalo záležať. A teraz zisťujem, že mi nezáleží na množstve vecí, ktoré sú pre mňa inak dôležité.

Našťastie sa mi môju myseľ podarilo vycvičiť spôsobom, ktorý nazývam autooprava: vždy, keď mám nejaký problém, hľadám riešenie. Počas toho som natrafil aj na tvoju otázku. A takisto som si aj ihneď spomenul na to, čo mi v minulosti v tomto probléme pomohlo:

Bola to kniha. Áno, také jednoduché. Volala sa Nástroje a môžeš ju nájsť tu: http://www.martinus.sk/?uItem=135479

Už po prvých stránkach som v nej objavil múdrosť, ktorá mi opať dovolila pocítiť ten hnací motor vo vnútri mojho tela. To teplo ktoré cítiť v oblasti srdca keď sa venuješ tomu, čo ťa baví a o čom vieš, že ti dáva zmysel.

Nech sa ti darí a nech sa darí aj všetkým, ktorí podobný problém riešia.

Mikhael