Dobrý deň.
S partnerom sme spolu takmer 5 rokov. Poznáme sa už dlhšie a náš vzťah nezačal práve "najšťastnejšie" nakoľko sme mali obaja v tom čase keď sme sa zblížili ešte bývalých partnerov (pred 8 rokmi). Spoznali sme sa v práci a zrazu som vedela, že je to ON. Obdobia boli rôzne, nakoľko problém bol v tom, že ja som sa do neho bezhlavo zamilovala od prvej chvíle, pričom on si zrejme nechával zadné dvierka a nič nechcel siliť. Dokonca on ťahal istý čas naraz aj jeho ex aj mňa. To som v tom čase samozrejme nevedela a mali spolu aj dieťa. Ten vzťah samozrejme skončil, keď mu ex prišla na jeho neveru, i keď môj partner tvrdil, že tam bolo veľa iných dôvodov. Počas nášho vzťahu sa časom začali vynárať veľké hádky ohľadom spoločného života (svadba, deti, bývanie atď.). Už vtedy som veľmi žiarlila, keď trávil čas so svojimi priateľmi alebo rodinou namiesto mňa. Boli sme spolu málo, lebo sme postupne obaja zmenili prácu a tak som sa hnevala že netrávi voľné chvíle so mnou. Túto krízu sme časom prekonali, tým že partner sa zmenil, začal túžiť po spoločnom živote a rodine a trávime spolu viac času. Ja som mu však počas tých spoločných rokov pravidelne nachádzala v jeho telefóne správy ktoré písal iným ženám. Podnietila to prvá skúsenosť, keď som sa náhodou dostala k jeho účtu na sociálnej sieti, a prečítala som si ako si hľadá niekoho na sex. Argumentoval mi vtedy že nič predsa s nikým nemal a nemám dôvod žiarliť. Odvtedy mu už ale nedôverujem a nesmierne ma vie rozhodiť akákoľvek správa "kamarátke" či nejde na kávu a pod. Povedala som mu že mu nemienim takéto kávičky a stretávanie sa s inými ženami tolerovať ale on hovorí že čím viac mu budem zakazovať niečo a upodozrievať ho, tým to bude horšie. A ja viem že má pravdu. Vyvrcholilo to tým, že som jeho susedke, ktorá ho volala na pivo a on ju neodmietol, napísala z jeho telefónu veľmi nepeknú až vulgárnu správu v jeho mene. Dotyčná mu samozrejme hneď volala a on urobil na mňa veľký krik, veľmi sme sa pohádali a ja cítim, že už to nebude ako kedysi, že už má toho dosť a nevie prehryznúť to čo som bola schopná spraviť. Pritom viem že spolu nič nemali, možno spolu flirtovali, ale tam to skončilo. Viem že to čo som urobila už zašlo priďaleko. Ospravedlnila som sa mu a povedala, že pochopím ak to bude znamenať koniec. Stále sa točím v bludnom kruhu. Veľmi ho milujem, tak isto aj on tvrdí že ma miluje a chce mať so mnou dieťa, plánovali sme spoločné bývanie, ale ja sa bojím že s jeho kamarátkami budem neustále "súperiť", nebudem mu dôverovať a mala by som to stopnúť skôr ako si vytvoríme spoločné záväzky. Mám 31 rokov a nemám čo odkladať.. Viem, alebo skôr cítim, že nemá fyzický pomer s inou ženou, ale tá "psychická nevera" keď sa pekne správa k iným ženám, píše si s nimi flirtuje s nimi, koketuje, (podľa jeho slov "veď len zo srandy") ma ubíja a mučí a rozbíja celý náš vzťah. O to viac, keď pri každom konflikte na mňa kričí, neprejavuje mi už toľko pozornosti a náklonnosti ako by som chcela, ale keď mu zavolá nejaký známy, správa sa k nemu ako medík. Prosím poradte, kto vo vzťahu robí vlastne chybu? Nejde mi o to zvaliť na niekoho vinu, len by som sa už potrebovala objektívnym zhodnotením tejto situácie uistiť, či je normálne žiadať ho o to aby prestal definitívne s týmto správaním, alebo je potrebné rešpektovať partnera ako slobodnú bytosť - samozrejme v istej miere (ísť na kávu so známymi, prestať mu kontrolovať mobil a pod.). ďakujem za každý názor alebo skúsenosť.