stracam nad sebou kontrolu

[jean_paul]

Dobry den, mam problem..
Velakrat sa mi stalo ze partnerka mi klamala ked tvrdila nieco co ocividne nebola pravda (jej uskrny na spolusediaceho, alebo mobilny telefon zvoniaci v pozadi ked tvrdila ze je sama posledna v kancelarii a ma vlastnu kancelariu, tri dni po sebe ina verzia odpovede na rovnaku otazku ked jedna vylucuje druhu)
Chem sa opytat. Zijeme spolu cez rok asi 15 mesiacov.
Vdaka tymto malym klamstvam jej prestavam verit. Miestami sa vyhyba sexu viac po cely tyzden a nakoniec ked sme spolu ani si to neuzije, ale ked sme sami niekde na dlhsie ako tyzden nevie sa nasytit kazdy jeden den. Odchadza na sluzobne cesty a zdovodnuje ich sluzobnymi povinnostami a pritom sama po case so znamymi rozprava ako bolo na “vylete”.
Jej neustavicne vymyslanie ma zoziera a mam problem byt k nej mily a dobry.
Ma to velmi zly vplyv na nas vztah, likviduje to vsetko pekne co medzi nami je alebo bolo.
Ked sa o tom snazim rozpravat, vzdy sa nejako vynajde a zvedie cely problem na mna ze ja som ten kto neveri a ja som ten kto sa na nu pozera zo zleho uhla pohladu. Tvrdi ze veci nie su ako sa niekedy zdaju. A ze ona je ta kto sa stale snazi. Ale jej telefon sa nezastavi 24 hodin neustale SMSky a emaily, tvrdi ze praca. Ked dostane spravu sa usmieva a potom ked zdvihne oci na mna je odmerana a studena ako kamen.

Milujem ju, a nechcem ju stratit ale cim viac sa snazim jej vysvetlit co ma vlastne trapi a ze jej chem verit len nech mi prosim nevyvracia vylozene zrejme fakty, tym viac sa strapnujem reagujem stale viac nevyvazene chovam sa ako pubertak a lomcuje to so mnou, hra sa so mnou ako macka s mysou miesto aby sa mi snazila nieco vysvetlit. Ak je k nejakemu privediem ked je v "nalade" su to len vseobecne reci ktore ani nesuvisia s nami nech hladam akokolvek suvis. Zvedie temu uplne inam a nakoniec skoncime pri uplne inom subjekte. Stracam kontrolu nad sebou samym. Tvrdi mi ze som paranoik a ze sa mam dat liecit.
Momentalne sme od seba a tvrdi ze pokial jej neprejavim abolutnu doveru nebudeme spolu. Absolutna dovera znamena akceptovat cokolvek co povie. Spytal som sa aj ked to bude ocividne loz, povedala ano. Pretoze skutocnost moze byt ina ako sa zda MNE.
Prosim poradte mi co mam robit, co mam zmenit v sebe, vo svojom pristupe, alebo nahlade na vec ? Mam ju stale hickat ako svoju milovanu a prijimat jej lzi s usmevom ? Ma vobec cenu zit s niekym komu nestojim za pravdu a nechava ma domyslat si veci podla seba ?

[diesel]

Ahoj, ja mam az neuveritelne podobny pribeh. S partnerkou spolu zijeme uz 7 rokov s prestavkami, ked sme sa vzajomne opustali. Pred 4 rokmi sa nam narodila dcera, takze teraz mam nadhernu dcerku, ktoru milujem a momentalne ma drzi pri zivote. Ale vlastne je to cele strasne zamotane. Ide o to, ze priatelka si vlani nasla milenca, s ktory. Nemozem to pisat. To s tym telefonom a mailami, presne to iste. Amam z toho celeho rovnaky pocit