V poslednú dobu ma trápi moja žiarlivosť. Nikdy som si nemyslela, že môžem byť žiarlivá a budem tým trpieť. Vždy mi prišla ženská žiarlivosť, vyhrážanie a ultimátum hlúpe a hovorila som si, že taká nikdy nebudem, keď budem mať naozajstného partnera.
Mám 20 rokov a s priateľom chodím už 9 mesiacov. Je o rok odo mňa mladší. Vždy mal veľa kamarátiek žien. Nie je to taký ten typ, keď sa muž rád oblieka a inklinuje k týmto ženským veciam!
Nosil dlhé vlasy, hrá v metalovej kapele. Proste, normálny chalan, žiaden zoženštilý. Je však veľmi citlivý, obaja sme raci. V podstate je dobrý chlapec a odkedy spolu chodíme, všetok svoj voľný čas venujeme len sebe. Ja pracujem v jednej fabrike a on začal nedávno pracovať. Takže sme si vzácni. Na jednej strane ma teší, keď viem, že sa kdesi neožiera s kamošmi. Nikam už nechodí, teda aspoň podľa toho, čo mi hovoril. Trochu ma to aj mrzí, že kvôli mne prerušil kontakty..ale zas, aj CHVALABOHU! Lebo naozaj sa kamoší po väčšine len s dievčatami a keby viem, že je v ženskej spoločnosti, keď ja som v práci na nočnej a to vedomie...by ma hrozne zožieralo. No a v poslednú dobu mi prekáža facebook. Hrozne blbo sa mi to priznáva, lebo si sama sebe týmto prídem trápna, že na to žiarlim, ale ÁNO, PRIZNÁVAM : Žiarlim, keď si tam pridáva nové a nové baby, keď im "lajkuje" fotky a píše komenty, aké sú krásne. Ja si s nikým na sociálnych sieťach už nepíšem. Lebo nemám záujem a celkove..po nikom inom nepokukujem, ani nechodím von s pár kamarátmi, ktorých mám.Frajer mi to samozrejme nezakazuje, ale mne samej to príde, že sa to už nepatrí. Na mňa bolo vždy ťažké urobiť dojem, lebo pekná tvárička a vyšportované telo mne nikdy nič nehovorili a chlap ma mohol dostať len svojím šarmom. Hnevá ma to, lebo mi to príde také zúfalé, keď človek ani nepozná toho druhého, ale hlavne, že si ho pridáva, len preto, lebo sa mu páči. Stále mu sledujem priateľov a čo tam má nové. Ja sa aj sama pred sebou hanbím, že to robím a na ten facebook by som ani nechodila, ale tie "červíky", ktoré ma zožierajú mi nedajú spať. A vždy sa mi od hnevu rozbúcha srdce, keď vidím, že je stale online, pričom ráno má vstávať do roboty, alebo tu trčí.Samozrejme, som mu to nepovedala, Stále som to dusila v sebe, lebo mi to prišlo hlúpe. Až nedávno som povedala, že mi to vadí a chela som, aby si konkrétne jednu babu vymazal. Hovoril, že to pre neho nič neznamená a že to urobí. No nevymazal ju. Snažím sa to brať normálne, veď je len internet, nechcem to zveličovať a viac mu to už ani nepripomínať. Lenže ma ide rozthať od jedu! Povedal, že keby spolu žijeme, že by facebook vymazal, lebo sa to už nehodí, keď dvaja ľudia spolu žijú a ten druhý píše opačnému pohlaviu. Samozrejme si to tiež myslím. Lenže, ja tam chodím iba na to špehovanie.
A keď som v práci a on je doma, stále premýšlam, čo robí, či háhodou niekde nie je. Samozrejme ho neterorizujem, vždy si to nechávam len pre seba. Preto sa chcem Vás, odborníka spýtať. čo si o tom myslíte? Ja viem, že to nie je zdravé a nechcem, aby Vám to prišlo ako nejaký puberťácky výlev. Lenže neverím mu to, keďže viem, že si v predošlom vzťahu robil "zadné vrátka", má veľa žien kamarátiek a naznačil čosi, že keby sa rozídeme, má sa kam vrátiť.
Príde mi to nespravodlivé, lebo to vedomie, že ma už má kto konkrétny nahradiť je nepríjemné 
. Ja žiadne zadné vrátka nemám, ani nikoho vyhliadnutého.Plánujem ísť externe na VŠ, a keby sa niečo stalo, snažila by som sa aj naďalej zarobiť dostatok peňazí, aby som mohla študovať a venovať sa tomu. Takže ja by som sa určite do náručia hnieď niekomu nevrhala ako on. No a to je ďaľšia vec, ktorá sa mi nepáči. Podľa mňa, ak niekoho ľúbite a príde koniec, potrebuje čas na zotavenie a nie hneď hrr do vzťahu zas. Ďakujem za odpoveď
