a vsetko nam klape ako ma,dlho som na takeho cloveka cakala,citim ze on je ten pravy pre mna,planujeme si aj svadbu,dieta......ale ja sa chcem a potrebujem dostat s tejto mojej uzkosti a neviem najst tu spravnu cestu!Placem uplne pri vsetkom aj ked mi povie ze ma lubi ja sa rozplacem a nedokazem to ovladat,aj ked sa rozpravame o obycajnych veciach.Mam stale strach ze ho stratim aj ked viem, ze ma miluje tak ako ja jeho.Ked ma prepadne tato moja uzkost namyslam si strasne veci a vyvolavam hadky.
Je mozne ze sa to nestastie ktore som do teraz mala na mna pomaly zosypa,ako 18rocnej mi zomrela mama v naruci po 9rocnom boji s rakovinou a moj posledny 4 rocny vstah bol viac ako hrozny!Moj byvali priatel o mna absolutne nejavil zaujem a ja som sa trapila v tomto vstahu len aby som nebola sama.Rodina videla ako ma psychicky nici len ja som si to nechcela pripustit tak som sa prestala s rodinou uple rozpravat.
Poradte mi ako dalej prosim
