Som extrémne žiarlivá?

[Nickynka]

Dobrý deň, mám partnera 2,5 roka. Na začiatku kým sme boli zaľúbení všetko bolo fajn a bol to môj prvý partner. Správala som sa úplne normálne a taká som bola asi rok. Potom to začalo. Vadí mi, že môj partner má kamarátky a, že sa s nimi občas stretáva, vadí mi keď si s nimi píše alebo občas aj esemeskuje. Ide ma z toho rozhodiť. Došlo to až k tomu, že som mu 2x skontrolovala správy na nete aj na mobile. Výstupy na verejnosti som nikdy nespravila a asi som ani nemala dôvod. Strašne mi vadí keď občas spomenie nejakú kamošku a pod. Raz som mu našla smsku kde písal jednému dievčaťu, že má pekné fotky a že keď raz vypijú môže ju pofotiť...odvodil mi to tým, že bol opitý a v ten večer si o tom s chalanmi robili srandu...mne to veľmi vtipné neprišlo a vtedy som mu urobila scénu strašne som kričala a hodila som od nervov po ňom hrniec, v hlave som mala úplny tlak a išlo ma poraziť. Ospravedlnil sa mi, že to nemal robiť, ale že naozaj to tak nemyslel....a odvtedy sa to ešte zhoršilo upodozrievam ho ešte častejšie...ako keby to bol nejaký impulz aa tá nedôvera vo mne ešte vzrástla...uznávam, že mám malo sebavedomia aa aj môj otec je strašne žiarlivý a pritom nemal nikdy dôvod na moju mamu žiarliť, ale od detstva počúvam samé výčitky, blbé reči a urážky, ktoré smerujú ku mojej mame. Lebo môj otec je až paranoidný. Sama vidím, že môjmu partnerovi to už lezia na nervy a stráca nado mnou trpezlivosť...vždy si poviem, že to skúsim obmedziť a pod., ale stále je to v mojej hlave behá mi to po rozume....prosím poradte mi lebo ja už nevládzem dakujem

[Radka Štrbová]

Dobrý deň, Nickynka,
je možné, že obavy, ktoré prežívate plynú z nejakej predošlej negatívnej skúsenosti, ale môžu byť len neopodstatneným podozrievaním. Pokiaľ ste doteraz nemali dôvod partnerovi neveriť, myslím si, že správať sa tak, môže byť postupným dostávaním sa do začarovaného kruhu podozrení. Napadajú mi otázky, ktoré by ste sa mohli opýtať seba samej: čo Vás zneisťuje a znepokojuje vo vzťahu ? čo Vám chýba? čo konkrétne Vám prekáža, keď spomenie kamarátky? čo by mohol urobiť partner, aby ste mohli lepšie zvládnuť situáciu? Keď si na tieto otázky odpoviete, môžete ich skúsiť prebrať aj so svojím partnerom. Chápem, že esemeska, ktorú ste si prečítali v partnerovom mobile, Vás mohla znepokojiť, ale spôsob, akým ste sa k informácii dostali, bol narušením jeho súkromia, čo nie je prejavom dôvery voči nemu. Z Vašich slov vyplýva, že Váš partner bol otvorený a ochotný hovoriť s Vami o tom, čo je tiež jedným z krokov k úspešnému vyriešeniu situácie. Okrem otvorenej komunikácie je tiež dôležité, aby ste partnerovi prejavovali dôveru a dopriali mu slobodu i súkromie, aby tak, ako ste aj Vy samostatnou bytosťou, mal možnosť aj on byť samostatným a nie závislým človekom. Neustála snaha mať veci pod kontrolou Vás zrejme vyčerpáva a možno ešte viac zneisťuje. Naopak, vzájomná dôvera vás môže v spoločnom vzťahu posúvať ďalej a prehlbovať ho. Dôležité je neuzatvárať sa do seba, ale otvorene a úprimne hovoriť o svojich pocitoch, o tom, ako vnímate veci okolo seba, odkladať bokom bezdôvodné podozrenia a jeden druhého s láskou rešpektovať.
Prajem Vám veľa šťastia a trpezlivosti.