reakcie k matinmu pribehu

[Richard Gróf]

V tomto vlákne môžete reagovať na Matin príspevok "Môj boj so žiarlivosťou"
Matin príbeh je zverejnený tu http://www.ziarlivost.sk/bojsoziarlivostou.htm

[Ivet]

Ahoj Maťka,

ja mám tiež priateľa, s ktorým po krátkej dobe už žijem. Keď sme boli spolu, nevedela som o jeho poslednej bývalej najprv, až potom keď mi zavolala a ja som v afekte jej klamala ( samozrejme som bola vytočená ). Priateľ hovoril predtým iba o svojej bývalej žene, tak som si myslela, že je po rozvode sám aj keď sa mi to zdalo byť čudné, lebo by to bola dlhá doba. Teraz dotyčná robí problémy, vypisuje blbosti na jednej sociálnej sieti na internete, vyvoláva jemu aj mne, dokonca som mu skontrolovala jeho výpisy ( keby nezavolala po určitom čase ani by ma to nenapadlo ), najhoršie je, že mi potom tvrdil, že on jej nevolal nikdy a potom, že len občas kvôli bytu. Keď sme išli k jeho rodine na oslavu, podotýkam, že ja som tam išla 1x, tak deň pred oslavou sa tam objavila u jeho rodičov, mala som potom pokazený celý večer a na druhý deň ani nehovoriac a nebol ani čas sa pozhovárať s jeho rodičmi, lebo tam bolo veľa ľudí z jeho rodiny, čo nás tam spalo. Najhoršie je, že keď sme išli minule k mojej sestre na oslavu, bol tam jediný chlap ak nerátam deti, začala som žiarliť hneď od príchodu a bolo to veľmi viditeľné. Našťastie som nepila žiadny alkohol, lebo som šoférovala ja.

Najhoršie je, že cítim pocit sklamania, a ten som cítila aj u iných partnerov. Už sme sa aj rozísť chceli, ale ešte sme spolu. Nechcem ho stratiť, ale mám pocit, že ho kontrolujem, dávam pozor, keď volá s niekým atď. Mám pocit, že som mu dobrá len v domácnosti. Je milý ku mne, keď treba aj pomôže ale...cítim tu žiarlivosť a bojím sa, že budeme takto iba doma sedieť a to nechcem. Neznesiem, keď sa usmieva na iné a už by ma asi teraz porazilo, keby bola nejaká ženská v blízkosti. Čím to je?

S pozdravom

Ivet

[simonaaaa]

chcela by som reagovat na temu ziarlivost vseobecne,nikdy som ziarliva nebola ani nemala ziadny problem s partnerstvom aj ked je pravda,ze asi nikdy som sa nezalubila tak ako pred nedavnymi mesiacmi,zijem v zahranici a nasla som si zahranicneho partnera,do ktoreho som sa neskutocne zamilovala,on do mna taktiez a tiez zmenil svoj zivot,ale po krasnych chvilkach prisli tie horsie,je chorobne ziarlivy a toto co matka pisala ze jej partner ju stale upodozrieva mam asi v stonasobnej horsej podobe,moj priatel potrebuje byt neustale pri mne,kontroluje mi veci,mobil,stale sedi pri mne aj ked som v praci,nevie zniest chvilocku aby som bola sama,podotykam nikdy pocas nasho vztahu som mu nedala dovod aby ziarlil,nikdy s om ho ani nepodviedla a odkedy sme spolu som sa uplne zmenila,nepozeram na ziadnych ludi,nechodim nikam von,vlastne som stale s nim,nekomunikujem vobec s muzmi,stale mam sklonenu hlavu,nezoznamujem sa s ludmi,ked niekde idem vezie ma on,stlae proste spolu...ale moja laska sa postupne zacina menit na nenavist k nemu pretoze mam pocit ze ma dusi,drzi v klietke a mam obrovsky strach kazdy jeden den co si zas vymysli a najde aby mohol zacat tie ziarlivostne narazky a sceny. neivem ako to riesit,no chcem podotknut ze hoc velmi idealne by bolo keby sme to riesili napr.psychologom alebo tak co som aj chcela ale bohuzial u tychto chorobnych ziarlivcov je jedna zasadna vec/oni sami si nechcu priznat a vobec nevidia ze oni si to vsetko len vymyslaju,ze proste u nich je problem a nie u druhej osoby...proste si to nechcu priznat ze reaguju neprimerane nenormalne.....napr.ten moj mi stale vravi ze to ja som vinna,ze to preto taky je lebo sa boji,lebo ved on ma miluje nechce ma stratit a kazdy kto miluje sa tak sprava....myslim ze si to ani nikdy neprizna.....najhorsie na tom je ze ho fakt milujem a urobila som chybu ze som sa zmenila kvoi nemu a totalne uzavrela do kruhu ja a on a nic ine,bojim sa ist von,bojim sa pozriet na niekoho ineho....a aj napriek tomu stale nieco najde a ja som potom len zbytocne sklamana a nervozna,ovsem neviem ho opustit a tomu nechapem stale dufam ze sa zmeni ale nejak uz zacinam c hapat ze sa to nestane,,,,,myslim ze postupne sa laska vytraca,tym jeho spravanim ja zacinam viac ho nenavidiet ako milovat,proste tak sa zit neda,nielen to ze byt neustale s niekym ale prezivat tieto sceny a vsetko kolo toho mi vazne navodzuje pocit ze ho nenavidim.....je to skoda,pretoze je to inak uzasny clovek,vsetci ho miluju nik netusi ze proste je chory,a tez by bol ak by netrpel touto ziarlivostou dokonaly partner do zivota...bohuzial nie je .....a tak suhlasim s vyrokom ze ziarlivost zabija vztah aj lasku...zatial som s nim ale castejsie mam myslienky ako ho opustit a co robit...lebo po x rozchodoch a rozhovoroch som zistila ze on si nikdy neprizna ze je problem v nom a v jeho hlave.......