Neviem sa jej zbaviť...

[Linnhe]

Pred pár rokmi som mala dvojročný vzťah s človekom, ktorého som milovala. Neviem, či to bolo tým, že som bola mladá a naivná, alebo tým, že sa mi v živote nič zlé vo vzťahu nestalo. V živote by ma totiž nenapadlo, že by ma priateľ mohol podviesť. Natoľko som ho milovala a natoľko mu dôverovala, že mi to prišlo absolútne vylúčené. Už v začiatkoch nášho vzťahu však začal pravidelnú konverzáciu s dievčinou na internete, spočiatku išlo len o pikantné správy, neskôr o nahé fotky. Všetko som však prehryzla v dobrej vôli som ho pustila na letný festival o ktorom som vedela, že tam bude aj ona. Keď sa vrátil, povedal, že sa nič nestalo, verila som mu. Do chvíle, kým mu nevadila moja prítomnosť, pokiaľ bol na internete a písal si s ňou... Na všetko som prišla. V tej chvíli som mala pocit, že som padla na úplné dno a nikdy sa z toho nevyhrabem. Dostala som sa z toho, ostali sme spolu avšak takmer rok sme sa od seba nepohli, potrebovala som ho mať stále pod kontrolou. No i tak sa to stalo znova. To už sa mi priznal sám a ja som znova upadla do stavu, ktorý by som nepriala nikomu inému. Tento vzťah našťastie skončil. Neskôr som si našla druhého priateľa. Bol úplným opakom toho druhého, milý, pozorný a navyše nikto na neho nepovedal, že by ma podviedol, nakoľko to proste k jeho výzoru nepatrilo. Aj s tým sme sa neskôr rozišli a až potom som zistila, že ma počas vzťahu podvádzal. Čo mi prišlo neskutočné, vzhľadom na to všetko a aj vzhľadom na to, ako dokonale sa mu to podarilo tajiť. Na druhej strane som bola rada, že som sa to dozvedela až potom, pretože by som sa trápila viac. Toľko k môjmu príbehu. Môj aktuálny problém sa týka môjho aktuálneho partnera. Poznáme sa sedem rokov, spočiatku to bolo cez internet, neskôr aj osobne, zamilovali sme sa do seba hneď a i keď sme hneď nemohli vytvoriť pár, po dvoch rokoch sme sa konečne dali dokopy. Vydržali sme sa ľúbiť aj napriek dlhému odlúčeniu a konečne sme spolu. Môj priateľ je odo mňa o tri roky mladší, no odkedy ho poznám som mala pocit, že on je ten múdrejší a zodpovednejší, že on je z nás ten starší. Patrí ešte k tým mladým mužom, ktorých bavia počítačové hry, ktorý moc nenavštevuje podniky, pije málokedy, má trochu nižšie sebavedomie a o baby sa veľmi nezaujíma...trochu introvert. Môj problém spočíva v tom, že z predošlých dvoch vzťahov som si priniesla neskutočnú žiarlivosť. Viem, že môj priateľ by ma vedome nikdy nepodviedol, pretože taký proste nie je. Racionálne si to uvedomujem. Viem však, že je pre ostatné dievčatá príťažlivý, čo si on neuvedomuje a neviem sa zbaviť jeho neustáleho kontrolovania. Akonáhle neviem kde je, s kým a je čo robí začnem byť nekľudná, neviem sa sústrediť, začne mi búšiť srdce, cítim tlak v hlave... bojím sa, že by sa mohlo stať niečo... zlé, čo by nakoniec skončilo mojou bolesťou. A pritom je to nový vzťah, v ktorom nemám dôvod, skutočne nijaký na to, aby som žiarlila...ja sa však už bojím, nedôverujem mu tak ako by som mala, aj keď moju dôveru nikdy nesklamal, bojím sa, že by ma podviedol a ja by som potom prežívala opäť tú bolesť alebo že by mi to nepovedal a ja by som žila v klamstve a v tom, aký je môj vzťah úžasný. A ani jedno nechcem. Priateľ o tomto mojom probléme vie a snažíme sa ho riešiť, ale ja viem, že raz mu proste dôjde trpezlivosť a nie je to fér aby on platil za chyby iných. A ja som už takisto zúfalá. V poslednej dobe si dokonca tieto podozrievania ospravedlňujem tým, že mi spomenul, že by nebol proti, keby sme mali sex v trojke s dievčaťom a takisto ma desí predstava, že vzhľadom na to, že ja som jeho prvá sexuálna partnerka, raz proste zatúži vyskúšať aj niečo iné. Aj keď sme do tohto vzťahu odjakživa chceli ísť a odkedy sme chceli byť spolu, tak sme proste cítili, že to chceme nastálo, že to nebude len epizóda v našich životoch i tak sa bojím. Darmo mi opakuje, že ma miluje a nič také sa nestane... neviem sa toho všetkého zbaviť a už som zúfalá a neviem čo robiť. Pomôžte prosím... toto nie je normálne a ja neviem ako z toho von

[szybyla]

Ahojte, chcela by som velmi pekne poprosit o radu.Mam 25rokov a 33rocneho priatela.sme spolu uz rok aj pol a stoho
15mesiacov spolu byvame.zo zaciatku bolo vsetko idealne co sa tykalo vztahu ale za posledne 4mesiace sa neviem zbavit ziarlivosti.viem ze ma moj priatel lubi nadovsetko a taktiez aj ja jeho ale stale ma dusi ten pocit co ak niekoho ma..nespoznavam samu seba.nikdy predtym mi taketo veci nechodili hlavou.teraz sa vnutorne rozklepem uz len ked pocujem ze mu prisla smska.moj najvacsi problem je v tom ze za neviem zbavit toho pocitu ze ma niekoho ineho aj ked ma uistuje ze sa mylim.mozno je to zo strachu ze ho stratim,mozno som si to len vsugerovala do hlavy ked s kazdej strany pocuvam o nevere.neviem.ale jedno viem urcite.prosim o akukolvek radu ako ako sa da,nazvem to tak ze liecit,nech sa zbavim tohoto pocitu ziarlivosti a podzrievanie,lebo som si vedoma toho ze ak s tym neprestanem tak
ho stratim.

[lavender11]

No a chlapi to cítia, že sa trasiete o neho a prestanú si nás v tom momente vážiť.
To ste ešte nepočuli, že muži sú v prapodstate LOVCI a preto ich my ženy musíme stále držať v neistote, že ešte nie sme CELKOM ULOVENÉ?
A Vy sa trasiete a žiarlite namiesto toho, aby ste sa pekne sexy obliekli, upravili, bola sebavedomá a NECH ŽIARLI NA VÁS ON. Aká ste pekná a žiadostivá aj pre iných.
Tam je cesta z vašich problémov...keď sa prvýkrát na Vás so záujmom pozrie cudzí muž, zdvihne sa Vám sebavedomie a nebudete sa cítiť stratená...začnite na tom pracovať a čím skôr...
Držím palce

[gitolmun]

Добрый день, интересует заказ рекламы на ресурсе www.forum.onlinepsycholog.sk к кому можно обратиться по этому вопросу?