neopodstatnená žiarlivosť a nedôvera

[iiiva]

Dobrý deň,
rodičia majú vážny problém. Stupňuje sa zhruba piatym rokom. Otec (59) obviňuje matku (54) z nevery. Vraj jej to "tridsať rokov trpel", ale už nemieni.
Keď sa mi mama zdôverila z čoho ju obviňuje bola som šokovaná. Niečo také na moju mamu absolútne nepasuje, odmietam to, nielen ja, ale aj súrodenci. Keby sme si boli niekedy niečo všimli, určite by sme držali stranu otcovi. Otec tvrdí, že z neho robíme magora.

Celú situáciu komplikuje, že otec všetko v sebe dusí, a keď sa o tom s ním rozprávam otváram oči nad jeho myšlienkovými pochodmi. Už som úplne presvedčená, že otec nie je v poriadku. Neveru a klamstvo vidí všade, podozrieva z podobných vecí aj ďalšie členky rodiny.

Otcova mama, moja starká mala rovnaké neopodstatnené podozrenia voči starkému. Mala Alzheimerovou chorobu.
Prosím poraďte, ako by na neho mala mama reagovať a hlavne dostať ho k odborníkovi.

Ďakujem

[Richard Gróf]

Ak sa jedna naozaj o paranoidne myslenie vo forme bludu, je v podstate nemozne presvedcit postihnuteho, ze nejde o objektivnu realitu, ale patologicky psychicky jav. Nediskutujte o pravdivosti/nepravdivosti otcovych presvedceni, nevyvracajte mu ich, bude k vam este viac nedovercivy.
Vase obavy mozu byt opodstatnene - objavenie sa bludov v neskorsom veku moze (ale nemusi!) byt sprievodnym javom organickeho poskodenia mozgu (napr. Alzheimerom). Kazdopadne ci uz ide "len" o bludovu poruchu (bez organickych pricin) alebo su bludne presvedcenia nasledkom poskodenia mozgu, zdravotna starostlivost moze (aspon ciastocne) pomoct v oboch pripadoch.
Skuste presvedcit otca nech vyhlada odbornika (neurologa, psychiatra) kvoli inym symptomom (nie kvoli bludu samotnemu!) - ak ma napr. problemy so spankom, zabuda, je zvysene podrazdeny, smutny a pod. Uzitocne bude, ked s danou situaciou oboznamite jeho obvodneho doktora a poprosite o spolupracu, nech pri najblizsej navsteve doporuci vysetrenia, ktore mozu pomoct urcit otcov zdravotny stav. Otcove presvedcenia pravdepodobne zhorsuju vztahy medzi nim a ostatnymi clenmi rodiny... mozete otcovi navrhnut tiez rodinnu terapiu u psychologa, kde by ste chodili aj vy a nielen on. Nie kvoli jeho bludom, ale kvoli vasim spolocnym vztahom. Ak sa jedna o bludy, psycholog ako taky otcovi priamo pravdepodobne nepomoze, ale moze urobit predbezny odhad jeho stavu, zmensit vzajomne nedorozumenia a pomoct vam motivovat ho k navsteve doktora. Ak sa da, dobre je tiez s otcom o moznosti vaznejsieho ochorenia hovorit priamo (nesustredit sa vsak na bludy)... hovorit o vasom strachu, o tom, ze vam na nom zalezi a ze ak moze nech navstivi doktora kvoli vam, ak uz nie kvoli sebe.... mozno nie psychiatra (voci ktoremu moze mat predsudky), ale aspon neurologa.