Iba žiarlivosť či paranoja...

[lenkalienka]

Už niekoľko rokov ma sužuje neopísateľná žiarlivosť. Nezáleží akého mám partnera, alebo či mám na to dôvod. Stále sa trápim.....Neverím že ma nepodvádza, stále mám pociť že ma s niekým klame, či už s jeho kamarátkami alebo dokonca aj tými mojimi. Žiarlim od čašníčok po ex môjho partnera. Neverím nikomu, ani mojej rodine....Začala som sa však aj strániť ľudí, mám pociť že každý ma len klame a chce mi zle.....Čo mi niekto povie to ide druhým uchom von.....ani len neuvažujem nad možnosťou niečomu veriť.... Myslela som si že je to len klasická žiarlivosť...no môj ujo (mamin brat) bol paranoik a zrejme aj schyzofrenik....ku koncu už aj počul hlasy detí susedov že ho chcú zabiť čo samozrejme nebola pravda....Stále som si myslela že tá môja nedôvera je len nejaký obranný mechanizmus aby som nebola oklamaná, teraz však začínam rozmýšľať či sa nerútim do záhuby ako môj ujo...... Večer neviem spať ak sa poriadne nezničím v posilke alebo si nedám zo dva poháre vína.....Stále mi behajú v hlave myšlienky jedna za druhou....všetky spomienky na nejaké krivdy alebo klamstvá alebo zlé veci čo sa mi stali .....neviem to vypnúť.....nechápem ani odkiaľ to môj mozog ťahá kedže sú to staré veci čo už by mali byť dávno zabudnuté......Neviem čo ďalej...včera mi išla hlava puknúť, ten pocit bezmocnosti že aj keď sa veľmi snažím neviem tie "hlasy" v hlave vypnúť a hrôza pri pomyslení že môžem dopadnúť ako môj ujo.....ten sa tiež v mojom veku približne (26) začal strániť ľudí, nemal partnerky a bolo to len horši a horšie........