Ako sa zbaviť toho triggeru?

[Cloudy]

Ahoj, mám trocha problém v mojom vzťahu. Som s priateľom už rok a štvrť a zo začiatku bolo všetko perfektné, dali sme sa dokopy už po tom, čo sme sa dlho poznali a boli najlepší kamaráti, bezmedzne som mu dôverovala a dala by som ruku do ohňa za to, že by mi nikdy nechcel ublížiť. Jeho ale postupom času začalo nesmierne baviť nútiť ma žiarliť, špeciálne sa vždy jednalo o jednu konkrétnu babu, vždy som si od neho vypočula veci ako "ona je tak strašne sexy, celý deň som jej pozeral na zadok, videl som ju že je smutná tak som bol aj ja smutný (treba dodať, že on si myslel, že dotyčná je doňho zaľúbená a mal výčtiky svedomia za to, že sa dal dokopy so mnou..super čo ), ďalej "tak dlho som si s ňou zase písal úplne dlhé správy" atď, no a ja som to v tej dobe vôbec nevedela brať ako provokáciu, brala som to vážne, pozorovala svoj zadok v zrkadle, chudla som atď.. Až raz ten povestný pohár pretiekol, on mi zahlásl že k nej niečo cíti (neskôr povedal, že to myslel len vrámci kamarátstva, ale čojaviem...) a jej priamo povedal, že má najdokonalejšie telo na svete, a to ma dostalo na kolená úplne a keďže som mala už aj dávno predtým komplexy zo svojej postavy, začala sa pre mňa éra depresií, nejedenia, smútku, plaču kvôli maličkostiam.. Asi som navonok voči nemu pôsobila žiarlivo a neviem, kedy presne som mu povedala, ako ma to ničí, celý čas som to brala ako svoju chybu, že nie som dosť dobrá.. Stalo sa to dávno a on tvrdí, že ak ho milujem, tak na to zabudnem, no mne ešte stále spôsobuje nekontrolovateľné problémy, ak sa dostanem do situácie, ktorá sa aspoň v najmenšom podobá tomu, čo bolo s tou dotyčnou.. Napr stačí aj keď len povie, že tá a tá má pekný úsmev, ja si hneď vezmem do hlavy že k nej tiež niečo cíti a začnem mať neskutočné záchvaty plaču, hnevu.... Strašne nám to obom otravuje život, hnevám sa na seba, že sa cez to nedokážem preniesť a zároveň by som si najviac na svete priala, keby aspoň náznakom pochopil, čo tým spôsobil.. Keby som mala pochopenie z jeho strany, o to ľahšie by sa mi cez to dalo dostať.. Anyway, budem vďačná za každú radu, ako odstrániť ten spúšťač žiarlivosti, plaču, zúfalstva a hnevu.. Nebaví ma to už ani najmenej ..

[OPICA]

Chapem Ta mam to iste..a viem o par dalsich, ktore su "takto poznacene". sama sa toho nezbavis. Tvoj drahy ti posramotil sebavedomie, podpilil tvoju doveru v jeho lasku a obdiv voci tebe, tak nech si to teraz dava do poriadku. nikto iny to nespravi. Resp. aj tadialto vedie cesta, mozes sa snazit hladat stratene sebavedomie vo flirtovani s inymi, ale potrebujes sa zamotat? to mozes rovno od tvojho priatela odist. dufam, ze sa ti za to vsetko aspon ospravedlnil a povedal, ze chape, co ti sposobil? nechapem preco ti take veci vobec vesal na nos, neuvedomil si, ze to moze mat dozivotne nasledky na vas vztah? Ja to mam trosku ine, lebo ja som si precitala jeho sukromnu postu /hanba mi, viem/, resp. vela veci mi napisal, ked sme boli este iba kamosi - z toho vsetkeho som pochopila, ze jeho expriatelka bola pre neho idolom krasy (bola tak krasna pre neho, ze dva roky trpel jej udajne neskutocnu nemoznost). Problem je, ze to dievca je uplne iny typ ako ja. navyse aj v telke vzdy pochvali herecku, ktora je typovo ako jeho exka..citim sa pre neho uplne neatraktivna, k tomu som vraj kus. Pre mojho ex som bola idolom krasy zase ja. je to asi totalne malicherne, ale chyba mi to. chcem sa citit vo svojom vztahu atraktivne. je to normalne. ked ide naokolo nejaka bruneta, sledujem ho ako a ci sa na nu pozrie..samozrejme, ze sa pozrie. ked sa neudrzim a mam poznamku, vysmeje ma, zevraj sa rovnako pozrie aj na chlapa..nie je to pravda (mam to odsledovane..dobre mi z toho vsetkeho siblo, a tiez nam to otravuje zivot, lebo on tvrdi, ze su to vyplody mojej fantazie. trosku mi pomohlo, ked mi lichotili ini (stretnutie s mojim exom bol totalny elixir na moju dusu). potom som uverila, ze problem je vo mne. a mozno naozaj je. ale ak nas nasi partneri lubia, mali by pochopit tuto krehku psycho-stranku nasej osobnosti, pochopit, ze je to vlastne len velky strach, ze ich stratime, snaha, aby nas milovali a tuzili po nas ako po ziadnej inej a mali by sa snazit pomoct nam v nasom probleme /svojou pozornostou, komplimentom, uznanim,../ Smola, ze maloktory chlap niekedy zensku dusu pochopi..mne trosku pomohlo, ked som si uvedomila, ze moj muz nie je ziadne terno a ze nie som odkazana iba na neho. vtedy som si uvedomila, ze nestoji za to aby som sa zhadzovala sama pred sebou aj pred nim. aj tak ma tie zachvaty sem tam znovu chytia..ale uz nie su take frekventovane drzim ti palce, skus pracovat na svojom sebavedomi, na nete je kopec technik ako na to..maj sa krasne a netrap sa, zelenooka potvora nie je len tvojou kamoskou

[Cloudy]

Ahoj, ďakujem ti že si si dala námahu s takou rozsiahlou odpoveďou to máme tuším ozaj dosť podobnú situáciu s tým "ideálom krásy" našich milých chlapov, presne tá baba o ktorú sa jednalo spĺňala všetko do bodky, čo sa jemu na babách páči.. Aj keď teraz hovorí, že už to tak neberie, keď má mňa a ja by som sa mu vraj páčila akokoľvek, ale tak ja neviem, z tých jeho poznámok typu "nechaj si narásť dlhé vlasy, si tak krajšia, mne sa také páčia" (dotyčná mala megadlhé vlasy) alebo "neboj, keď budeš behávať a cvičiť, to brucho sa stratí" (dotyčná chodila pravidelne do fitka) dokonca keď mi naposledy začal kecať do toho ako si upravujem obočie.. možno ozaj malichernosti ale akosi sa s tým stále neviem zžiť, neviem sa akceptovať aká som a to je presne kľúč k tomu, prečo sa cítim tak zle kvôli tomuto celému.. Flirtovať s inými by určite pomohlo no to sa akosi prieči mojej povahe, mala by som zlý pocit kvôli priateľovi.. A ja som sa mu snažila povedať, že sa takto cítim kvôli všetkým tým veciam, ktoré o nej nahovoril, no jeho reakcia je väčšinou vyčítavá, že čo to zas vyťahujem a či nevidím, čo pre mňa odvtedy urobil.. Viem že jeho sa to dotýka lebo on je vo svojej podstate úžasný človek, a ja verím, že by ma nepodviedol ani nič.. A on si to síce prizná, že to vtedy dosť často prepískol, jedným dychom dodá, že už dávno by to malo byť zabudnuté, ak ho milujem, tým to pochopenie v podstate zneguje a sme zas tam, kde sme boli nebaví ma to lebo som precitlivená na všetko.. Ale tak tvrdí, že pri mne mu na výzore nezáleží no stále mi do toho aj tak hovorí.. Hlúposti sú to.. Ale tiež môžem povedať že plač a hnev v poslednej dobe ustupujú, no keď to príde, je to sakramentsky intenzívne Ale ja som strašne rada že som tu našla pochopenie ešte raz ďakujem, a držím nám obom palce, nech sa cez to nakoniec prenesieme, pretože to za nás nikto iný nespraví