Ako z toho von?

[bazalka]

Ahojte, chcela by som sa spytat na nazor niekoho nezainteresovaneho na to, co prezivam. S rodinou a priatelmi sa hanbim o tom hovorit... Som s priatelom takmer dva roky. Mali sme od zaciatku problemy sa spolu zzit, ale myslim, ze sa naozaj lubime, obaja sme pre nas vztah vela obetovali, aby sme mohli byt spolu. Bola by som pani najstastnejsia, keby nebolo jeho ziarlivosti. Resp. ja neviem, ci je to ziarlivost, alebo naozaj robim nieco zle. Preto by som ocenila vas pohlad na vec. Netoleruje mi totiz ziadnych muzskych znamych. A to nehovorim o tom, ze by som sa s niekym pravidelne stretavala, chodila do kina, na vino alebo nieco ine. Ide o mojich znamych este z dob, kedy som mojho priatela ani nepoznala. Skratka, ked raz za cas (raz za mesiac) chcem ist s niekym na poobednu kavu alebo na obed a je to muz, tak je z toho scena. On tvrdi, ze on zenske kamaratky nema (co je aj pravda) a ze muzi a zeny bez tych ostatnych veci predsa nemozu byt priatelia. Ked ja tvrdim, ze to mam inak, jedina jeho zbran, ktoru na mna vytiahne je moja minulost. Bohuzial, svoj vztah pred nim som ukoncila tym, ze som si nasla milenca, ale s mojim sucasnym partnerom to nesuviselo, napriek tomu to na mna vytahuje. Ja zase viem, ze vsetky svoje byvale priatelky podvadzal. So mnou to vraj chce mat inak. Lutuje to ako sa predtym spraval k zenam a ja mu to naozaj verim, ze to teraz chce mat inak, ale je to dovod, aby som sa ja nemala s nikym stretavat? Co si o tom myslite? Je to ziarlivost alebo je jeho poziadavka opravnena? Ja uz som z toho na nervy. Vlastne som sa prestala takmer so vsetkymi stretavat, vacsinu casu travim s nim. A hovorim si, ze mozno je to tak dobre. Ved on je moj partner, on je tu pre mna, s nim chcem zit, nie so svojimi priatelmi. Na druhej strane, ja by som mu nikdy nerobila taketo sceny aj napriek tomu, ze viem o jeho minulosti. Pride mi scestne takto niekoho limitovat a obmedzovat, naviac, ked je to clovek, ktoreho lubim a chcem, aby bol stastny. Velmi ho lubim, nechcem ho nechat ist, ale neviem ako z toho von...

[Martin5555]

Ahoj Bazalka,

Nie, nie je to normálne.
a je vrcholne nefér, že na Teba vyťahuje niečo, čo v minulosti praktikoval sám. Podľa seba súdi teba!

Som toho názoru, že treba zo vzťahu "vystúpiť" čím skôr. Myslím si, že sa to bude (vekom, časom) len zhoršovať. Žiarlivosť je diagnóza. Ak by mal snahu ju v sebe nejako tlmiť....zvážil by som, či vo vzťahu zostanem, inak bež kade ľahšie (môže to skončiť aj týraním).

Neviem si predstaviť, že by som svoju manželku nejako obmedzoval, alebo jej dával povolenie nato, s kým sa môže a s kým sa nemôže stretávať. (A to sme mali vo vzťahu problém s neverou). Maximálne sa mi to môže nepáčiť, alebo môžem mať z toho zlý pocit, ale to je tak všetko!

Z tvojho príspevku mám zvláštny pocit...
1. "Mali sme od začiatku problémy sa spolu zžit, ...., obaja sme pre náš vzťah veľa obetovali...." Neviem, aké problémy a obety máš na mysli, ale ak ste mali už od začiatku problémy...má váš vzťah budúcnosť?
2. Ak budeš len a len so svojim priateľom a zanevrieš na celý svet...tak teraz sa to môže zdať fajn, ale za nejaký čas sa budete nudiť a liezť si na nervy.
3. Ak stratíš všetkých priateľov, pretože s nimi prerušíš akýkoľvek kontakt a Tvoj priateľ sa rozhodne, že Ťa opustí, ľahko sa ti môže stať, že zostaneš sama, bez priateľa, kamarátov, bez zázemia. Život mi ukázal, že sa nevyplatí "vešať kabát vždy len na jeden vešiak".

Navrhujem, aby ste si s priateľom sadli a porozprávali sa, ako je to pre teba obmedzujúce, ubíjajúce a ponižujúce, že ti dostatočne nedôveruje. Že bez základnej dôvery Váš vzťah nemôže ďalej fungovať. A že mu dávaš poslednú šancu (ultimátum), aby svoj postoj prehodnotil... Musíš byť ale pripravená nato, že Váš vzťah môže skončiť!!!
Mimochodom, keby si strašne chcela, tak ho podvedieš a ani o tom nebude vedieť.

Prajem Ti správne rozhodnutie
)
Martin

[bazalka]

Martin, dakujem za tvoj nazor. Cenim si, ze si si dal namahu. Dodal si mi odvahu sa tomu postavit celom.

[Armand]

Ahoj

Presne toto co prezivas ty som prezival aj ja. Teda nie len to ale aj vseliake ine scenare atd. Przival som to presne len v opacnej roli. Tak isto som pol roka nebol nikde zrusil si vsetk socialne siete kvoli nej tak isto som si myslel ze sak je to moja partnerka ale stale to nestacilo stale ziadala viac a viac neustale. Az na koniec som na 7 krat odisiel uplne. A Skoro som ostal sam bez priatelov. Priatelov si drz. Aj ked nemusis s nimi chodit casto dobry priatel pochopi aj ked si takej situacii v akej si. Dufam ze sa ti podari upravit svoj zivot k lepsiemu. Este jedna rada. Pis si dennik. Kazdy den ked ta zavalia emocie dobre alebo zle napis si to. Casom ti to velmi pomoze sa zorientovat co je normalne a co nie. Lebo iste vies ze clovek potom strati prehlad co je normalne a co nie. Drzim palce.