Ako pomoct ziarlivcom?

[Lusinda]

Dobrý deň,
mala by som k Vám veľkú prosbu. Potrebovala by som poradiť a pomoc. Som 2 a pol roka s priateľom. Od začiatku vzťahu sme spolu bývali.Bolo to moje najkrajšie obdobie,ale zdravotne okolnosti mojich rodičov ma prinútili sa vrátiť domov. S priateľom sme spolu ..Chodím k nemu na víkendy takže každý víkend precestujem par sto kilometrov..Ale asi tak pol roka ako už spolu nebývame som sa veľmi zmenila keďže nie som s nim 24 hodín ako predtým.. Veľmi veľa sa hádame a vždy je dôvod moja žiarlivosť..Aj predtým som žiarlila ale to boli taka nevinná žiarlivosť..no dnes to dorástlo do takého štádia ze keď prídem v piatok,kontrolujem potajomky spravy v mobile,pozerám každý kút či nenájdem dajaký cudzí vlas,pozerám mu emaily,skype..mažem všetky dámske mena..pozerám fotky na internete z diskoték ci tam náhodou nieje,stále ho podozrievam aj keď nezdvihne náhodou mobil..presne viem kedy záčina a konči kedy ma prestávku keďže študuje na vysokej skole...A posledne co sa stalo včera som urobila veľkú scénu na diskotéke. Keďže k nemu prišla k nemu jedna baba sa ho opýtať ako sa ma a ja som na ňu hneď vyletela ze odkiaľ ho pozná začala som na ňu kričať a vulgárne s nou rozprávať.A bola to len priateľka jeho spolužiaka.Doma sme sa veľmi pohádali a dal mi ultimátum jeden týžden ak neuvidí zmenu je medzi nami koniec.Tak som dnes čítala stránky o žiarlivosti a prišla som na to ze som asi chorobne žiarlivá .Žiadam vás o pomoc ako sa z toho dosť..Pretože svojho priateľa nadovšetko ľúbim a viem že už o par mesiacov budeme spolu bývať znova ale do vtedy ho nechcem stratiť kvôli mojej žiarlivosti . Za radi dopredu ďakujem

[tomas_fashion]

Ja sa teda v žiadnom prípade nepovažujem za nejakého experta na danú tématiku a ani to nechcem predstierať, ale na tom čo píšeš mi nepripadá byť nič nenormálneho, či neobvyklého. Som presvedčený, že akonáhle vzraste podozrenie na neveru (spôsobené napríklad odlúčením partnerov) je pre človeka prirodzené, že "aktivuje anténu" a začne byť ostražitý. Podľa mňa tak konajú v danej situácii všetci, iba niektorý s tým nemajú morálny problém, pretože si nenechajú vsugerovať pocit viny od moralistov či "religióznych vodcov". Mať tušenie, že niečo nie je v poriadku a sám sebe upierať možnosť presvedčiť sa o tom v snahe zachovať si "svätosť" je asi pochopiteľné, ale podľa mňa také správanie iba zväčšuje paranoju.

Čiže podľa mňa tvoje správanie v danej situácii nie je vôbec neopodstatnené. Hlavne sa nenechať prichytiť..