zavislost syna

[evusa]

Dobry den mam problem so synom .Neviem si rady ako dalej .Ma uz sice 20 rokov ale pred nedavnom prerusil studium v podstate aby nebol vylucený so skoly. pred dvoma rokmi mi sam povedal ze obcas fajci marihuanu ale iba obcas.Problem s nim bol aj pred tým je spurný od detstva.Som rozvedena ale uz 15 rokov zijem v partnerskom vztahu s muzom ktorý sa pochopitelne staral a stara aj o mojho syna .Sznove spravanie ma dohnalo az k pszchiatrovy a som na liekoch co je asi dobre pretoze pred tyzdnom som s hrozou zistila ze syn fajci a marihuanu denne dokonca pije. vyhodili ho s prace a nema zaujem ist ani do skoly ukoncit studium ani nema zaujem ist na urad prace.Denne mam strach ze sa nieco stane pretoze pred par dnami ho vzala z ulice RZp na psychiatriu kde ale stravil iba noc.,bol opitý a chcel sa zabit. Prosim co mam spravit aby som ho presvecila ist odbornikovy a presvecila ho ze ma problem.sama vidim ze mava depresivne stavy.Je vobec sanca ze mu mozno pomoct.? Prosim o radu Dakujem

[Iveta Davidikova]

Dobrý deň Evka,
určite je možnosť pomôcť vášmu synovi. Otázkou je či si bude chcieť dať pomôcť. Neviem vám povedať čo ho presvedčí, ale povedať mu to ako vám na ňom záleží, a že mu chcete pomôcť, tak to by ste mohli. Aj keď ste to už urobili, tak neprestávajte. Buďte mu na blízku a oporou. Povzbudzujte ho deň čo deň. Porozprávajte sa s ním vy alebo váš partner. Ak nebude chcieť počuť o liečení a odbornej pomoci, tak sa s ním rozprávajte len tak, skúste prísť na to, čo ho trápi. Nech vie, že ani v najhoršom nie je sám, ani keď sa opije. Nehovorím, aby ste mu to schvaľovali, ale aby videl, že ste tu preňho. Hovoríte, že máva depresie. Jeho nezáujem o všetko môže byť práve prejavom dlhodobej depresie. Depresia totižto robí človeka neschopného k činnosti a nachádzať radosť a zmysel života. Závislosť na omamných látkach všetko zhoršuje. Preto by bolo potrebné, aby súhlasil s odbornou pomocou. Aj keď ho nebudete schopná presvedčiť o tom, že potrebuje pomoc, vždy tu budete aspoň vy. Nebude to ľahké, no nevzdávajte sa. Vždy si uchovajte nádej. Cestu si už musí vybrať sám, vy mu však stále ukazujte tu správnu. Hlavne nezabúdajte aj na seba. Bude to psychicky vyčerpávajúce, preto si občas vyjdite s priateľmi von odreagovať sa a načerpať síl, aby ste ich mohli dávať vášmu synovi. O probléme by ste sa mohli poradiť aj s psychiatrom/psychológom. Držte sa.