Citová závislosť

[delite]

Ahoj, idem si po radu. Mam brata, 30r. Momentalne ma znamost, pozna ju zhruba rok. Jeho znamosti (bolo ich vela) sa odvijali vzdy rovnako. A teda, zoznamenie cez internet, rychle citove vzplanutie a burlivy cely vztah, plny rozchodov a udobreni. Jeho terajsia znamost je v tom ina, ze je vyznavackou urcitej, extremnej viery (ona si samozrejme mysli, ze je to ok). Dievca je proste psychicky labilne, plus trpi depresiami, epilepsiou. Zlanarila ju vsak ista skupina ludi, ktori veria v Boha avsak vo velmi extremnom ponimani, npr. nie je viac ako laska k bohu, duch svaty je vo mne hovori mi to a to atd...cele zle.Brat ju chcel odtial dostat, parkrat bol aj na ich sedeniach, avsak nepresvedcili ho, kedze nie je veriaci a vidi tieto veci racionalne. Ona ho kvoli tomu aj nechala, ze jej laska k bohu je vascia jak k nemu a tak. Bol u mna stazoval sa, dokonca nam povedal vela veci o tej komunite co robia a tak ze to nie je normalne,ale ze sa neda presvedcit. Hoci tvrdil ze s nou uz nieje v kontakte, evidentne bol. Kedze teraz su opat spolu, manipuluje nim, napr. je u nas na navsteve, o tretej v noci mu vola ze ma zachvat, on uteka za nou 60km v noci, pride tam a ze je ok uz. Alebo dohodnu si stretnutie, ide za nou tych 60km vola jej nech ide von a ona povie ze duch sv.teraz nechce aby bola s nim, on ide naspat k nam, nahnevany, avsak vkuse sledujuci mobil a ked ona nezavola, hned rano ide za nou.
To su priklady, extremneho spravania. Trochu som googlila,a vysla mi z toho citova zavislost z viacerych dovodov:
ked je s nou je uplne iny, ako ked je bez nej
vkuse kontroluje mobil ked nie je s nou
aj ked mu povie,ze dnes sa nestretneme, ide za nou
ked mali pauzu, kazdy den telefonoval svojej byvalej, ktora ma dieta s inym a jeho nechala
nedokaze byt sam, neriesit vztahy, dievcata (akekolvek!), ani den

Mala som s nim velmi dobry vztah ako sestra (plus moj partner a moje deti), strazil nam niekedy deti, chodil s nami na vylety, avsak len pokial bol sam, vravim si ok, ved ma svoj zivot. Ako sa s nou dal opat dokopy, chodil k nam bez nej. Volal mi raz a chytil amok, ze on ju miluje a chce s nou byt a ze my mu neprajeme aby niekoho mal, vriskal, bol ako nepricetny, dozvedela som sa ,ze ho zase nechala a on to pripisuje nam ako rodine, ze to kvoli nam ho nechala, lebo ju neakceptujeme.
Mam ho velmi rada a zalezi mi na nom, prajem mu zdravy a pekny vztah, avsak toto je chorobna zamilovanost aj napriek tomu ze sam vie ze to nema buducnost kvoli jej viere (sam to niekolkokrat povedal). Bojim sa o neho, viem ze potrebuje odbornu pomoc, avsak donutit ho neviem, je dospely a s nou tiez nie je rec. Uz bezdovodne (kedze nikto nikedy na nu u nas v rodine nekydal , len sme prijimali informacie od neho) slovne zautocil na mamu aj otca, teraz aj na mna.
Problem u neho je v tom, ze nedokaze byt sam, nepisat, nevolat, neriesit. Radila som mu, viac pracovneho nasadenia, konicky, sport, ale neda si poradit, stale sa toci dookola z jedneho vztahu do druheho... prosim pomozte, poradte ako mu mam ja ako sestra, ktora nema velky dosah pomoct:(.