Ako to mám zvládnuť?

[minima]

Dobrý deň, mám problém už dlhú dobu, s ktorým sa nielen že neviem vysporiadať, začínam z toho mať nejakú "mániu" - ako to nazvať? Člen rodiny má problém s alkoholom - sama neviem, či sú to občasné straty zdravého rozumu, keď si rieši problémy pitím, alebo je to už na "správnej" ceste k alkoholizmu, ale môj problém je, že stále myslím len na to, kedy zase sa to stane, kedy ho tak uvidím,alebo mi zavolá v "inom" stave, či mi niekto z okolia nepovie: včera sme ho stretli, bol na mol, zdajú sa mi strašné vety aj vo filmoch: Nalej mi frťana, lebo je toho na mňa moc, alebo: Na to si pripime! Fakt strašne zle to prežívam, až sa mi ťažko dýcha občas, nedokážem sa v tú chvíľu na nič sústrediť apod. Modlím sa o vnútorný pokoj a o pochopenie, že takto nič nezmením, ale tá bezmocnosť ma ničí. Najradšej by som počula, že už nikdy k ústam fľašu nepriloží, ale to sa nedá, viem. Som úplne mimo, nešťastná, keď na to stále myslím, napriek tomu, že mám svoj rodinný život a svoje deti a tiež vlastné problémy vo vzťahu, ktoré posúvam bokom. Možno je to aj trauma z detstva, keď pil môj otec, myslela som si, že ma to neovplyvnilo, ale teraz neviem. Idem vyskočiť z kože, keď si len pomyslím, že by spomínaná osoba išla na oslavu a tam si mohla dať. Ako sa s tým mám vyrovnať? Ďakujem.

[Slnecnica]

Dobrý deň,

takýmto obdobím som prechádzala pred tromi rokmi. Bola som úplne pohltená do problémov, ktoré sa diali okolo mojich alkoholikov v rodine. Som dospelé dieťa alkoholikov. Moji rodičia dodnes pijú a nikdy nepodstúpili liečbu. Časom sa stal alkoholikom aj brat a keď sa prevalilo, že na liečenie musí ísť aj moja najmladšia sestra - môj život sa úplne rúcal. Miera sebaoviňovania, strachovania sa a pohltenie problémamy, ktoré týto ľudia mali a ktoré som s nimi zdielala a snažila sa ich vždy riešiť ma dostali do podobného stavu, ako je v hornom príspevku opísané. Môj vlastný život mi unikal pomedzi prsty. Svoje veci som si už nezvládala ustrážiť , ale vždy som bola pohltená starostlivosťou o druhých. Nesprávane som si myslela, že keď vyriešim problémy - dôsledky pitia, že potom už nebudú mať prečo moji najbližší piť a už bude všetko dobré.
Nevedela som nič o chorobe alkoholizmu. Dokonca som žila v presvedčení, že mi to moji najbližší robia naschvál - že sa opijú, keď je to najmenej vhodné /súdne pojednávanie, návsteva, .../.
Až po naštudovaní si prvotných informácií a pochopení určitých mechanizmov, ktoré medzi závislým a spoluzávislým-blízkym vznikajú som začala chápať akú úlohu hrám v tejto hre života s alkoholikom Ja. Bolo to , akoby niekto v tme rozsvietil svetlo. Samo o sebe mi však nepomohlo pochopenie tohto problému. Potrebovala som podporu a oporu, aby som mohla skúšať veci zmeniť.
Dostala som sa k brožúrke "ZAČAŤ OD SEBA" a hoci bolo zjavné, že alkoholik je ten čo má a vytvára problémy - ja som musela prijať fakt, že zmeniť môžem iba seba, a nie druhých. Moja situácia bola bezvýchodisková. Ja som bola na dne. Nemala som čo stratiť. Mala som jedinú možnosť, ako ešte niečo môžem spraviť pre seba. Už som si zabúdala nastaviť budík do práce, nepripravila som si veci, často som zabudla nakúpiť do vlastnej chladničky, ale rodičom som zabezpečila veci. Bola som úplne pohltená druhými. Ja som nevnímala už svoje vlastné potreby . Zamieňala som si dni v kalendári a z toho vznikali úsmevné , ale aj vážne trapasy....
Mojou jedinou šancou bolo urobiť niečo pre seba a za seba. Alkoholici , o ktorých som sa strarala a strachovala mi nikdy starostlivosť nevracali. Nepočúvali moje rady, prosby ani vyhrážky. Nič už v mojom živote nefungovalo správne ani ľahko.

Až v takej zúfalej situácii som bola ochotná vyhľadať pomoc. Povedať o svojich starostiach cudzím ľuďom a nájsť svojpomocnú skupinu al-anon, ktorej členmi sú rovnako spoluzávislí rodinní príslušníci a priatelia alkoholikov, ktorých pitie druhej osoby nejakým spôsobom ovlyvňuje.
Tam som dostala prvé informácie o alkoholizme a jeho dôsledkoch na rodinu. Zároveň som tam našla porozumenie, podporu a nádej , že existujú východiská. Zistila som, že zmena je možná, môžem ju urobiť len ja sama, ale nesmiem byť na to sama. Naučila som sa o svojom probléme hovoriť a počúvaním skúseností ostatných členov som si mohla nájsť odskúšané návody , ako možem svoju situáciu riešiť Ja.
Prísľubom bolo, že zmenou svojich vlastných postojov môžem napomôcť alkoholikovi k liečbe. Po troch rokoch sa tieto prísľuby v mojom živote začali plniť a do môjho života sa vracia radosť.
Mám veľké problémy s trpezlivosťou- je to z´dĺhavý proces. Pre mňa sa pomoc našla a za to som vďačná. S.