Dobry den,
hladam radu, lebo uz neviem ako situaciu riesit, potrebujem ziskat asi 'nadhlad.'
Som mamicka polrocneho synceka, a problemy so svokrou sa zacali uz pocas mojho tehotenstva. Zacalo to tym, ze mi do vsetkeho brblala ked sme sa stahovali s manzelom, napriklad o rozmiestneni nabytku stale trvala na svojom aj napriek tomu ze mne sa to tak nepacilo, opakovala to donekonecna a ukoncovala vyhlaseniami Vsak vy zistite, to vas nauci aj tak... aby zaklincovala 'svoju pravdu' ako za jedinu spravnu.
Tesne pred porodom sme sa vseobecne rozpravali o tom ako to bude po porode a vysvytlo, ze ona sa k nam chysta nastahovat a pomahat, co som ja teda rezolutne odmietla, a vysvetlila jej ze si nezelam nikoho prvych 6 tyzdnov doma, ze si budeme hladat rezim, zabehneme sa ako rodina a az potom mozno niekoho postupne pozveme... Pocas celeho sestonedelia vsak riesili svokrovci to, ze im pravidelne nevolam (co som nikdy predtym ani nerobila), tlacili na manzela aby mi dohovoril, dokonca svokor povedal mojej mame v mojej pritomnosti aby mi povedala aby som volala svokre a radila sa s nou o starostlivosti o dieta, ved aj ona je matka. Musim povedat, ze ja som velmi samostatny clovek, a rada sa sama ucim 'za jazdy'. Vzdy to bola moja silna stranka, ako samostatneho cloveka - ako v praci tak v sukromnom zivote, a teraz sa tu niekto snazi smenit moj zivot podla svojich predstav. Skoncilo to tak, ze sme sa s manzelom cele sestonedelie prehadali koli tomu, ze ma nemozu nutit do niecoho co mi neni prirodzene a este sposobom akym to vyzaduju je mi proti srsti.
Odvtedy svokra akoby nebrala do uvahy, ze my mame s manzelom svoj zivot, a chceme si nase dieta vychovavat a starat sa on ako uzname my. Prisla k nam domov, a ked videla ze malemu davam do prikrmov brokolicu, zacala riesit ze by som to nemala robit, a opat zacala 'prorokovat' ze ho z toho bude boliet brucho, a na moje argumenty iba opat zahlasila, ved ty sa naucis.
A najnovsia perlicka je, ked minule prisla synceka kocikovat, sama si otvorila klucom, ktory sme im dali iba pre pripad nudze, akoby sa nechumelilo. Ziaden respekt pre sukromie, vraj nas nechcela budit ked klopala, ale mne v prvom rade vadilo, ze nemala ani mat ten kluc so sebou, ani si ho bravat ked k nam ide. Nahradny kluc nie je pre nich, ale pre nas a ked som to povedala manzelovi, aby jej dohovoril, tak to zobrala osobne, a pravdepodobne do manzela vyryva, lebo vysvitlo ze sa s nou uz koli tomu par krat pohadal... No a na moje prekvapenie, manzel zahlasil ze ten kluc je malichernost, takze sme v tom neni jednotni. No podla mna je to dost podstatne, ked dam niekomu kluc pre pripad nudze, a niekto ho zacne pouzivat len tak, je predsa dolezite aby obaja manzelia suhlasili,nie iba jeden... A odvtedy sa uz iba hadame, ja sa svokre zacinam vyhybat, no manzel by tam rad chodil na nedelne obedy, co mne prekaza... Neviem uz ako dalej, je smutne ze sa hadame hlavne koli svokre... ale ocividne mame kazdy inu predstavu o fungovani nasej rodiny... a neviem ako to riesit... Rozhovory u nas nefunguju, vzdy sa velmi emotivne pohadame, pretoze argumentujeme stylom ty vzdy toto, a nikdy toto... no nejde nam to... co s tym?