Dobrý deň,
Píšem Vám preto, nakoľko by som potrebovala od Vás skutočne rozumnú radu. Mám 27 rokov a priateľ 45, s ktorým som sa zoznámila cca pred dvomi rokmi. V tom čase, keď sme boli ešte len priatelia, bol môj priateľ tč. v rozvodovom konaní a o 5-6 mesiacov neskôr sme začali spolu žiť. Z jeho manželstva pochádzajú dve deti, syn-11r. a dcéra 16r. Celé toto rozvodové konanie trvalo dva roky, ktoré boli pre nás veľmi ťažké a psychicky náročné. Spočiatku som si s deťmi rozumela veľmi dobre, spolu sme sa učili, mali spoločné zážitky a pod. Avšak najväčší problém bol v tom, že ich matka začala proti mne štvať, nakoľko sa nevedela zmieriť s tým, že deti ma majú rady a rozumiem si s nimi. Začala ich štvať a manipulovať aj voči otcovi, tým pádom docielila u detí syndróm zavrhnutého rodiča. Môžem kľudne povedať, že môj partner je skutočne vzorným a starostlivým otcom týchto detí a nikdy som sa nestretla naozaj s podobným prístupom a starostlivosťou o deti ako má môj partner. Počas rozvodového konania i po rozvode nás oboch partnerova exmanželka všade ohovára, hovorí nepravdy, osočuje nás, a my sa pritom stále musíme vyvyňovať. Tieto hrozné veci robí i pred deťmi, aby nás vykreslila v tom najhoršom svetle, všetko otáča proti nám a pod. No, skrátka hrôza. Súd deti pridelil do starostlivosti matky a navštevujú nás každý druhý víkend. Medzitým som s partnerom otehotnela a obaja sme skutočne veľmi šťastný, nakoľko je to naše vytúžené bábätko. Momentálne som už v ôsmom mesiaci, no i napriek tomu, že by som mala prežívať radosť i s partnerovými deťmi povedať nemôžem. Tie deti sú matkou tak zmanipulované, že obe deti majú negatívny postoj voči mne a ešte nenarodenej dcérke. A tu spočíva moja otázka. Poraďte mi, prosím, ako mám reagovať, keď mi partnerov syn, napr. povie, citujem : "moje veľké brucho je odporné", že sa na to nemôže pozerať a pod. slová. Partnerova dcéra reaguje podobne a povedala, že sa "nechce deliť s ďalším dedičom a že ju oberáme o to, čo by malo patriť jej" a mnoho iných škaredých slov, ktoré ma veľmi bolia. Skutočne som týmto deťom nikdy neublížila, práve naopak, vždy som sa snažila, aby boli spokojné keď boli u nás. Keby mali rozumnú matku, verím, že by bolo všetko iné. Ako im mám rozumne vysvetliť príchod dcérky na svet? A ako mám reagovať na ich negatívne narážky voči malej? Verím, že mi rozumne poradíte a pochopíte moju neľahkú pozíciu v takejto rodine. Za odpoveď ďakujem a želám pekný deň. S pozdravom Monika.