Dobrý deň, potrebovala by som pomôcť s jedným problémom pretože už neviem ako ďalej.
Mám svoju mamu veľmi rada, a ona má zas rada tú svoju. Lenže ju má rada príliš. Môj starý otec zomrel keď mala mama 16 rokov, odvtedy vyrastala so svojou mamou a dvoma bratmi sama. Stará mama je chorá a stará sa o svoju mamu. To by bolo všetko v poriadku, až na to že ona svoju chorobu a situáciu využíva k tomu aby jej mama chodila doslova "otrokárčiť". Naši sa rozviedli pred desiatimi rokmi a mama odvtedy nemala žiadneho partnera, je sama a všetok svoj voľný čas venuje buďto mne (čo sa snažím aby nerobila keďže som už samostatná a chcem aby mala čas aj na seba) alebo svojej mame- a to väčšinou. Nemá absolútne žiadne priateľky, má len svoju mamu, priateľa vraj nechce lebo jej nevyhovuje nejakého mať (čo nie je pravda, asi pred rokom som v počítači našla poznámku ktorú písala ona o tom, ako je do niekoho zamilovaná ale nemôže byť s ním lebo "maminka ma potrebuje"). Najhoršie však je že ona si to neuvedomuje a nechce si priznať že stará mama ju len zneužíva. Ja vidím veci v širších súvislostiach a vidím faloš a vypočítavosť starej mamy, ktorú som pre tieto vlastnosti nikdy (ani ako malá) nemala rada. Je veľmi neúprimná, rada hrá na nás divadielka, ktoré jej bohužiaľ takmer všetci zhltnú. Niektoré sú až smiešne priehľadné, ale starú mamu všetky jej deti bezvýhradne milujú a sú jej oddané, ale najviac moja mama. Je to už ako nejaká zvrátená sekta. Ani mama ani jeden z jej bratov nemajú vlastný život, on dokonca ešte nikdy (vo veku 35 rokov) nemal ani partnerku, stále sú len s ňou. Je mi z toho už zle, neviem ako to riešiť, chcem aby mama začala myslieť aj na seba ale ona stále vraví že pomáhať druhým je jej poslanie a zmysel života. Bojím sa že sa raz úplne rozdá. Najhoršie je že to isté sa očakáva odo mňa a ja nechcem ukončiť svoj život priviazaná k svojej mame a starej mame. A nechcem aby ho takto ukončila ani moja mama. Neviete mi prosím poradiť čo mám robiť?