Rodičia ma nenávidia ?

[Lauricka]

Sama neviem ako mám začať , je to pre mňa tak strašne dlhá téma , že tu sa ju musím čo najviac pokúsiť skrátiť. Začnem tým že sa predstavím , mám 17 rokov a študujem na strednej umeleckej škole, som v 3 ročníku a začína sa mi dariť. Začalo sa mi vlastne dariť úplne až na vzťahy s mojou rodinou.
Začnem tým , že keď som mala 12 naši sa rozviedli. Vtedy som bola šťastná lebo viem , že im to neklapalo , denné hádky sem tam bitka krik, plač, zúrivosť, zúfalstvo . Tešila som sa .. Začal pre mňa nový život , prestahovali sme sa s mamou brat býval u otca. Ako tak všetko pomaly šlo , otca som nenavštevovala , nemal o mňa najmenší záujem odmietal si pripustiť že ja som jeho dcera.Tak som žila len s mamou všetko bolo fajn , vždy ked som prišla k otcovi som sa snažila naš vzťah spevniť , vždy mi záležalo na tom , aby ma mal otec rád . Neviem prečo chcela som ho späť. Čas plynul a ja som rástla a začala si uvedomovať fakty skutočnej rodiny , ako mi to chýba , ako mi chýbaju spoločné vianoce či pozeranie telky. Chýbalo mi teplo domova ktoré som nemala. Začalo mi to tak chýbať že som bola s toho smutná a každý večer som si želala sa vrátiť späť aspon na jednú chvílku si pripomenúť to aké to bolo. Mama si našla priatela , a vtedy to všetko začalo . Jej priatel nas mlátil , policajti boli u nas nonstop mama chodila stale po doktoroch a ja som bola vzduch lebo pri všetkých jej problémoch sa to nedalo aby si všimla jej vlastné dieťa. Strácala som už aj mamu. Uzavrela som sa do seba. Plakavala častejšie a chcela som až to skončí. Po 5 rokoch sme sa odsťahovali znovu kvoli jej už naštastie bývalemu , ktorý nas často stále napádal. Odsťahovali sme sa tento krát 300 km od mojich priatelov mojej blizkej rodiny od mojho všetkého odstahovali sme sa zo dna na den prišla dodavka a mama mi len povedala ked som prišla so školy , že sa stahujeme , moje veci boli zbalene , uplne všetko a ja som nechápala . Mala som milion otázok a nepoložila som jej ani jednu lebo viem , že by mi na nu neodpovedala. Nastupila som do dodávky sama s tým že neviem nič . Plakala som cestou a a ked sme dorazili , zosypala som sa a pytala sa samej seba prečo sa ma nespýtala aspon či sa chcem odstahovať len ma posadila do auta a povedala chod stahujeme sa . Začalo vtedy leto po lete som šla hned na internát. Chodievala som potom častejšie k otcovi pretože tam boli všetci moji priatelia. Otec mal na háku , nič ho nezaujmalo , dosť pil a ked mal náladu tak si to na mne vybil. Vždy som mala z neho strach ked po mne kričal , ale ešte nikdy ma neuhodil. Ani neviem čo sa stalo ale s mamou som začala byť menej a menej v kontakte , hnevala som sa na nu za to čo spravila. Mama si našla priatela ktorý ma 26 rokov a ona ma 42 jej priatel sa na mna pozerá ako na kus nejakého mäsa. Nerada som tam chodila , nikdy to nebol pre mna domov. Mama prišla o prácu a hádala sa s otcom nech mi aspon zaplatí nejaké školne. Ani neviem ako a zrazu ma mama začala neznášať tak moc sme sa odcudzili že prestala mi veriť uplne ma pred každým zhadzuje . Vlastne nadavala mi do KURIEV , SEBCOV , BASTARDOU , HAJZLOV a špín . Tak strašne to bolí , ked to počujete od svojej matky . Povdala že chce isť na socialku a dať ma preč mam 17 a ona sa ma chce zbaviť , pride mi to šialene . S otcom som sa vtedy zblížila prestal piť a boli sme obaja za dobre. Mama sa to dozvedela a začala mu vyvolavať nech na mna taky neni že si to nezaslužim že som obyčajný hajzel vraj že drogujem a nech ma da na testy , otec vedel že nedrogujem a veril mi , no mama mu volávala tak často že na to nemal už nervy a tak mi vynadal že ho to nebaví ked stale vola a nadava na mna... Stale mi vyčítala , že nemám prácu a teraz ked som si tu prácu počas študia našla a chcem si privyrobiť aby mi nemusel všetko platiť otec sám , kedže s mamou som nei v kontakte . Volal mi že kde som , ked som mu povedala že som v praci tak začal kričať že mama mala pravdu robim len problémy že ho to ,, sere´´ teda že ho serem ja . že už ho to nebaví ako sa na mne vytáča. Bože ja som sa snažila len aby na mna boli obaja hrdí aby som mala aspon otca ked už som stratila mamu a teraz strácam oboch . Tak strašne potrebujem cítiť rodičovsku lásku , ake je vobec citit to ? Moji rodičia mi nikdy nepovedali že si na mna hrdí alebo že ma lubia. Ja sama neviem to slovo vysloviť kedže ma v detsve nenaučili jeho vyznam . Nikdy na mna nemali pekné slovo a mna to tak boli že sa bojím chodiť z internátu domov lebo sa bojím že budem počuť len krik a svoj plač v izbe. Je to tak strašna bolesť . Tak moc závidím babam na izbe ked rozprávaju , kde všade boli s rodičmi a čo ja ? Kde som s nimi bola ked oni ani nevedia že maju milujuce decko ktoré chce byť len milovane vlastnými , ktoré chce aspon objatie od svojho otca ktoré ešte nikdy , nikdy nedostalo ? Nechcem mať 17 a ebaviť sa s mojou matkou ale tolko veci čo mi povedala čo mi spravila to ako iči moj vzťah s otcom len per to že jej sa v živote nedarí a ked sa nedarí jej , nemože sa ani jej vlastnemu dieťu ? Chcem len vedieť či som taký zlý človek ked sa snažím mať skvelu rodinu o ktorej možem rozprávať aj ja. Dnes mám strach ísť domov po naštvatom telefone mojho otca. Neznášam krik ako mala som si toho zažila dosť schovávanie v skrini a plač. Nemožem počuť ako niekto kriči , trasiem sa a bojím sa a len čakam kedy padne prvá facka a modlim sa aby padla aby som to mala za sebou zavrela sa do izby a pustila si hudbu.

[Terezka]

Ahoj ja som Tereza,mna tiez neznasaju,lenze nie len oni sestra tiez a to ma najviac mrzi ze nemam nikoho ;( za vsetko mozem stale len ja,je mi to uz jedno zvykla som si ze ma neznasaju ale to ze mi mama stale nadava ze som prijebana,pica,spina vyjebana a dalsie ine ma dost mrzi,a sestra to iste aj ked sa jej na nu navam pozor a ona si mysli ze jej nicim vstah lenze ked viem aky je jej priatel tak nechcem aby urobila volaku hlupost a zbytocne sa sklamala,nemam ani kamatratky,kamrataov nechodim von som 4tacka na strednej umeleckej skole,stale mi nadava a hovori ze sa ani necutuje ze nemam kamratky ked som tak prijebana a nikoho nemam rada,lenze ja nechcem kamarata ktory ma klame a za chrbatom ohovara,v skole je jedna spoluziacka a je fajn lenze sa bojim spitat ci by sla von lebo s abojim ze povie nie,a to uz nezvladnem,nwm co mam robyt nasi su stale rozhadany chceli sa rozviest lenze ja som povedala ze ma naucili ze hadkou a rozvodom s anic neviriesi a usla som potom boli pohode lenze mama furt provokuje a oco to neznasa,stale nadava ze je oco prijebany kkt ze nic nevie poriadne vybavyt ze vybavuje seckym ale pre rodinu nie,ze chodi za kurvamy a kktiny ;( stale placem a neznasam tu skolu kde som ale som tam radcej nez doma,v meste nebyvame zas tak dlho lebo sme sa z dediny prestahovalli lebo nas nasa rodina vyhodila z domu, je to vsetko tak komplikovane ze nwm ci by to niekto pochopil,chcem ist na vysoku skolu archytektury a zostat tam lenze mam tu priatela a chcem byt snim,moc ho milujem lenze som hrozne ziarliva a bojim sa ze sa to pokazi a ja zostanem uplne sama ;( nech sa snazim ako kolvek moc stale som ta prijebana,neschopna a hlavne sama;( lutujem ze som sa narodila ze nicim kazdemu len zivot ze som napritaz.