problemy s matkou

[Dagnee]

Dobry den.

Chcela by som sa tu aj tak trosku vyspovedat a poprosit o pomoc. Som mlade 15 rocne dievca a ako asi kazdy jeden teenager mam doma problemy s rodicmi. Navonok sa zdaju byt ako 'normalne' a kazdy by si myslel ze sa to casom zlepsi ale pravda je ze ja stale cakam na zlepsenie. Moji rodicia sa rozviedli ked mi bolo 10 ale to podla mna nemalo nejaky velky vplyv na mou psychiku. Ale az neskor ked si matka nasla priatela a my sme sa prestahovali do Ameriky, tak sa mi zacalo zdat ze matka uz ma co chce a na nas kasle. Ano je pravda ze nie vzdy pocuvame ( ja a moja o rok mladsia sestra), je pravda ze nie vzdy sme slusne a vieme aj drzo odvravat to vsetko si priznavam a vzdy to neskor lutujem. Ked vsak chcem moju matku poprosit o odpoustenie neveri mi. Vzdy..boze vzdy len vidim ten jej vyraz ako si hovori: no urcite ty to nemyslis vazne. A ja sa tak snazim a mna to tak stve! A stve ma to lebo ja to myslim vazne ale ona proste nie a nie pochopit! A vzdy ked sa chcem o nou porozpravat o vaznych veciach, o mojich problemoch vzdy ma odbije ci som male decko a ci si nieviem pomoct sama. A vzdy sa na mna rozkrikne co za hlupost som to spravila ale predsa preto jej to hovorim. Lebo chcem riesenie.

MOja sestra je na tom horsie a ma aj horsiu povahu. Je vybusna, je drza a to vsetko. Aj ked si to neprizna viem ze slova matky ju rania. Castokrat nam hovori aky sme hnus, ze sme pre nu hovno, ze aku chybu urobila ze nas porodila, ze smelen jedni lenive svine a pod.

Proste ja uz nevladzem. Mna nebavi pocuvat o tom aka som zbytocna a ze svet by bezo mna bol o nieco krajsi. Som v zahranici nova, nemam skoro ziadnych priatelov, stary na mna zabudli a stale sa snazim. Stale padam a stale vstavam ale ja uz takato dalej nemozem. Kazdy clovek predsa niekoho potrebuje !!

V poslednej dobe som zacala problemy riesit cigaretami. Zacala som fajcit a som len a len stastna ze si este nemozem zohnat alkohol. Ja takto nechcem skoncit....


A mna to tak mrzi.Tak velmi. Tak ma boli to vsetko zle co som mame povedala. Po nociach placem. A castokrat si viem vynadat ze aka som sprosta. Ludia nemaju rodicov, nemaju co jest a ja revem koli hovadine. Ale mne i tak nieco chyba. Niekedy sa citim ze mamu nemam rada. VZdy viem take myslienky lutovat ale ked ja si neviem pomoct.



Je tu niekto kto mal podobnu skusenost a niekto kto by mi vedel pomoct?

[Laska]

Skus sa s mamou porozpravat o tom co ta trapi, viem, asi ti to pride blbe, no stoji to za to. Niekedy, ked to medzi vami nebude napate a budete v pohode, tak sa jej vyrozpravaj ako tu prave teraz si pisala. Alebo ak ti to nepojde, tak jej napis list, mail. Tvoja mama ta urcite lubi, len mozno popri vsetkych kazdodennych starostiach nejak zabuda na to prejavovat to.
A este by som ti odporucila sa skor zamerat na nejake pozitivnejsie vyrovnanie s tymi problemami, najdi si nejaku zalubu, zahlt sa niecim v com sa najdes, co ta bude bavit a potom nebudes mat ani vela casu na trapenie sa:) To iste odkaz aj sestre. Ved Amerika je plna moznosti, nie? ..navstivte nejaku tanecnu hodinu (Zumba), cvicenie, kurzy alebo piste blog, nahravajte videa, whatever,nestracajte krativitu a hlavne sa dobrovolne netrapte, netyrajte.
Vela stastia a lasky vam posielam