Prehnaná naviazanosť matky na syna

[smolko9356]

Dobrý deň,
verím, že nevyznejem ako nevďačný syn, ale popíšem vám problém mojej mamy, uvedený v nadpise, ktorý mnohokrát potvrdili aj moji samotní starí rodičia - rodičia mojej matky. Na úvod podotknem aj, že moja mama sa absolútne dlhodobo nebaví s jej rodičmi - asi 90% obdobia môjho života (príp. mojich súrodencov). Takto okrem jediného obdobia s nimi roky neprehovorí ani slovo. Žiaľ treba aj dodať, že moja mama dlhodobo navštevuje sektu, ktorá je síce založená na kresťanstve, ale z detstva viem povedať, že tam niečo nie je v "kostolnom" poriadku.

K napísaniu tohto príspevku ma donútila včerajšia sčasti aj milá príhoda, kedy som mal rande a toto dievča som si asi o 22:30 (priznávam, nevhodná hodina) doviedol domov. Je to dlhšia známosť, vonku sme mali každý po dve deci vína. Je aj pravda, že nie som zvyknutý si vodiť domov návštevy, nie je to že by som mal nejaký zákaz, ale máme pomerne malý byt, a celých 23 rokov života s rodičmi na to beriem ohľad. Tentoraz som to ale spravil takto výnimočne spontánne. Hneď po vstupe sme potichu vošli do mojej izby a na notebooku sme si sťahovali film. Asi po 5 minútach návštevy sa moja mama zobudila a išla na WC. Dievča bolo práve vedľa v kúpeľni a tak som mame dal diskrétne na vedomie, že mám návštevu. (v tej chvíli je možné, že cítila pach vína z mojich úst) Vtedy ju mama mohla vidieť v kúpelni, no nepozrela sa a v tej chvíli dostala hisák, utiekla do obývačky a ja som s dievčaťom vošiel do izby. Asi o dve minúty na to mi prišla od mamy SMS s textom "?", na čo som odpovedal "?" a "Problem?". Medzitým v kuchyni došlo k maminým reakciám (ktoré mi neskôr rozpávala sestra, s ktorou si žiaľ viac rozumiem ako s rodičmi, na 100% všetko pravda). MAMA BOLA BLEDÁ, UTIERALA SI ČELO, BOLA DOSŤ MIMO. DOKOLA SA PÝTALA, ČI TO NIE JE NEJAKÁ CIGÁNKA (nie je) A ČI NIEČO NEUKRADNE. NÁSLEDNE SA BÁLA, ČI SME NEVOŠLI DO OBÝVAČKY A ČI AJ TAM NIEČO NEUKRADNE. Otec vraj reagoval najskôr v pohode, že pokiaľ sme v izbe, nech nás nechá na pokoji a je všetko v poriadku. Na moju SMS mi prišla odpoveď, že toto nie je vhodný čas na návštevu. V poriadku, vedel som, že film si nepozrieme. Od otca ďalšia sms, aby som prišiel do kuchyne povedať, čo má toto znamenať. Táto celá SMS komunikácia bola tak behom max 15 min. Asi o 2 min som šiel do kuchyne, otec už dosť zvyšoval hlas no ja som sa snažil celú vec rýchlo uzavrieť, položil som asi 3x otázku či je teda nutné aby sme odišli, na čo veľmi nevedeli reagovať ale radšej som z nich vytiahol odpoveď že to nutné je. Dohodli sme sa, bez hádky, že do 20 minút odídeme a vrátil som sa do izby. Asi o 2 minúty vošla sestra so psom (bola vyslaná mamou, aby zistila či je dievča cigánka, či nie je opitá na mol a podobne..). Asi o ďalšie dve minúty na to, vošla aj samotná mama, a z chudery dievčaťa okamžite vyťahovala info otázkami typu, ako dlho sa s ňou poznám, či jej ešte ide spoj domov, či sa jej rodičia zaujímajú ako dlho je vonku. (Dievča má rovnako, 23). Dievčatá na toto v mojom veku nie sú zvyknuté, ale toto to celkom dobre zvládlo, len jediná "chyba", povedala, že je viac menej jedno, kedy príde domov. Mama odišla a v kuchyni si sestra musela vypočuť reakciu "TO JE OBYČAJNÁ K". Povedala doslova "Ká" (kvoli náboženstvu, zrejme). "V TOMTO BYTE, NIKTO NEBUDE SÚLOŽIŤ!". Podotknem, že som to nemal v úmysle:-) Neubehlo ani sľúbených 20 min a samozrejme, sme byt opustili.
Nasledujúci deň mama dosť pokrytecky reagovala, keď som jej vyčítal, že povie o dievčati že je K***A, len preto, že môže prísť, kedy chce domov. "To som nepovedala", opakovala a asi mala na mysli, že povedala iba "Ká"
Ja som to inak daný večer bral dosť v pohode, pomohlo mi k tomu aj to, že dané slušné dievča všetko neuveriteľne v pohode prijalo.
Čo ma však k tomuto donútilo, sú hlavne reakcie, ktoré som sa dozvedel od sestry.
Jednak ma trápi, že moja vlastná mama má o mne mienku, že si dovediem domov cigánku, zlodejku a ľahkú ženu s ktorou budem hneď súložiť.
Ale jednak ma trápi, že toto správanie (ktoré verím, že pochádza len z tej prehnanej naviazanosti) musím trpieť celý čas kt. s rodičmi bývam a to už ani nechcem začať hovoriť, čo som si prežil v útlom detstve.
Boli sme úplne potichu a všetko to plynulo pravdepodobne z maminho strachu, čo sa v mojej izbe deje. Ale povedzme, že neskorá návšteva nebola vhodná, ale čo ma trápi je komunikácia a a reakcie. Chcem aby sa mame pomohlo a zlepšila sa komunikácia medzi nami (ako napríklad SMS s textom "?"). Bojím, sa že to dosiahnem, len keď moja mama pôjde na vyšetrenie. Pýtam sa, potrebuje mama psychológa alebo psychiatra? Prípadne ako si mám inak pomôcť v komunikácii?
A básnická otázka, ako by som mohol mať frajerku? Neviem si predstaviť, že by som niekedy v živote zoznámil nejaké dievča s mojou mamou:-( Som z toho dosť zúfalý a skutočne nevládzem trpieť toto správanie.
Na záver sa ospravedlňujem za obsiahlosť príspevku, ale snažil som sa nezamlčať hlavne svoje chyby, ktoré viem, že tiež robím.

[Laska]

odporucam sa co najskor osamostatnit, najst si vlastne byvanie a pod.
Vela stastia