od alex123 » Ut Máj 28, 2013 5:28 pm
Ahojte, mám 21 rokov a mám staršiu sestru 24-ročnú. Máme v rodine taký problém, ktorým je môj otec. Nie je to zlý človek, mám ho veľmi rada a sestra taktiež, ale hrozné je, ako sa k nám správa a čo od nás očakáva, hoci ešte len začíname žiť. Obidve navštevujeme vysokú školu a po žiadosti o štipendium nám obom chodí na účet 160 euro - myslím, že štipendium je predovšetkým pre študenta a na jeho vzdelanie, pre ktoré dané prostriedky využije, ale môj otec má iný názor. On tvrdí, že tie peniaze patria rodičom, ktorí sa o dieťa starajú, pretože v podstate žijeme ešte pod jeho strechou. Takže mu musíme dávať každý mesiac 100 euro ja aj sestra, čo ešte sa dalo zniesť, aj keď sa často stávalo, že ku mne sa každý mesiac tých 60 euro nedostalo, ale nie jeho večné vykrikovanie, že si samé nedokážeme na seba zarobiť a míňame peniaze na zbytočnosti - hoci si musíme za 60 eur na mesiac samé platiť dopravu, stravu, hradiť náklady spojené so štúdiom, že ak si nenájdeme na leto brigádu, tak nás vyhodí z domu alebo nespravodlivé obviňovanie, že nič doma nepomáhame - doma máme ešte malého brata, ktorý navštevuje materskú škôlku a vraj sa oňho nestaráme - dobre je to môj brat, ale ja predsa nie som jeho matka ani otec a nemôžu predsa odo mňa očakávať, že každý večer sa s ním budem hrať v detskej izbe! Ďalší problém je jeho prehnané šetrenie - voda, elektrina - toto všetko si nachádza zámienku pri jeho hneve, ktorý nemá konca kraja! Minule spustil krik kvôli medu - sestra si vzala med, že si ho natrie na chleba a on sa zrazu rozkričal, vraj kedy sme stihli minúť polovicu medu, ktorý je drahý a mal by nám vydržať do zimy, samozrejme hneď všetkú vinu zvalil na ňu ako obyčajne no a takto to chodí v našej rodine, keď si chceme vziať niečo na jedenie, musíme si pýtať povolenie! Musím uznať, nie sme na tom finančne dobre, otec si vzal úver a ten bol napokon aj dôvod nášho odsťahovania sa do menšieho domu, ale nazdávam sa, že nie je normálne, aby nás tak tyranizoval kvôli tomu, že on nemá dostatok peňazí a čerešnička na torte, akoby to nebolo dosť, naša matka nepracuje, pretože otec si myslí, že ona by mala zostať doma! Už ďalej nevládzem znášať jeho večné pokrikovanie, hádky, obviňovania, ktoré aj tak nikam nevedú. Báť sa každého jedného prešľapu zo strany mňa alebo sestry a čakať, kedy sa zase rozzúri. Neviem ako to je v iných rodinách, čo všetko musia deti robiť pre domácnosť, koľko peňazí dostávajú ako vreckové, ak ho dostávajú. Chcela by som vedieť, ak my viete pomôcť, ako sa správať. Mám to jednoducho vypustiť z hlavy? Je to v rodinách bežné? Ďakujem vopred za komentáre:) Alex