Mam 25 r, byvam s rodicmi.
Rodicov si vazim naplno ako mamu tak aj oca. A co ma trapi?
Myslim ze na vysku 171cm mam idealnych 62kg, zdrava pekna zena, nepravidelnejsie cvicim-podla casu, beh posilka atd. Problem je s mojou mamou. Ona vidi problem vo mne. V jedeni. Zacalo to uz v mladsom vekom, v jej vidine a v mojej postave . Par rokov skoro denne pocuvam "mala by si cvicit, mas velke brucho, dievcata v tvojom veku cvicia, dbaju a staraju sa o o seba, ked budes mat deti budes ovisnuta nepekna". Hlavne tuto temu zacina pri jedle, je to neprijemne ked jem a ona vravi o zdravom tele, dbani o seba. Nemam predispoziciu mat pevne brucho, to by som musela denodenne cvicit velmi vela aby nieco bolo vidno, ked sedim dokonca mi ho chyta "pozeraj tu co tam mas" a zacne sa rehlit!Dava mi za priklad postavu E. Judiniovej,alebo inych pre mna vychtrlin a ona to komentuje "ty nikdy nebudes tak vyzerat" ... viete, mne sa moja mama tymto protivi!!! Vlastna mama, neviem sa na nu pozriet s takym teplom .zee"mama" !!!! Ma kolegu,ktory je kulturista a ona stale "tak ten keby ta videl, by ti povedal svoje"..vkuse stale o tom istom, jedlo ty a tvoje brucho. Aj ja mam len 1 nervy - vybuchnem, mam toho dost a ked sa hadame ona sa rozreve s tym ze jednoducho ja nechapem ze ona mi chce dobre, ze nechce aby o 5 rokov zo mna bola chudera s velkym bruchom , s gulatym chbrtom a na liekoch. Zvolila som aj metodu..s tym,ze jej s usmevom budem odpovedat "ano mamka mas pravdu, budem cvicit"! ale aj tak ej to o tom istom ...ja uz neviem co mam robit ..mam toho dost tych reci....