Matka a dcera

[evabeva]

pekny den prajem
asi 3r.mame s dcerou problemy,nezhody.Ma 27r.zmenila sa.nikdy s nou problemy neboli,žiadne.Ona neprejavuje city voči mne,dokonca ani voči 2 surodencom.Je chladna,nervozna,jej nalady su menlive,rano vstava nervozna,odmieta ma.ale takto kona hlavne voči mne.Dala som jej ako lasku,tak aj materialne hodnoty.Jeden den chcela skuter,o 2 dni ho mala.Niekedy boli dni že sme si nemali čo povedat.Ja som sa citila pod tlakom,nevedela som ako,kedy,čo povedat ako zareaguje.Došla som od dr.napr.ani sa ma nespytala,no čo ti povedal.Po istom čase som sa pokušala s nou rozpravat,v klude,no vzdy bol koniec rovnaky.Ona urobila zo mna uplne ineho človeka.že som despoticka,že musi robit čo ja chcem.vobec nie som taky človek.s dcerou a synom sme sa o nej rozpravali,že si vytvara svoje nazory,predstavy,samozrejme nesuhlasia s nou.ale nikdy sa s nou o tom nebavili.vidia zmenu na jej spravani,konani.ako deti spolu dobre vychadzali.teraz su dospely,nechcu sa velmi dotoho miešat a vlastne ona ich už nepušta do svojho života.lebo sa stalo vlastne toto:v aprili minuleho roka sa zoznamila so svojim partnerom.po 4 mesiacoch otehotnela.po 7 mesiacoch znamosti vybrala uver na auto,ktore si kupili.akože nebola som nutena,ale sa ma ani neopytala a predalo sa moje auto,ktore ona použivala 2roky.6 mesiacov byvali u mna,ked som v decembri pytala aby prispeli do najmu vznikol problem,že sa radšej odstahuju.on ma rozostavany rod.dom,peniaze nie su na dokončenie.v januari sa odstahovali do jednej izbičky s kurenim v jednej piecke.bol to vlastne taky utek.po 2tyzdnoch som sa vracala zo zahraničia a oni v ten den odchadzali,takže sme sa ani nestretli.zavolala som jej,že ma to trapi,tam nie su vytvorene zatial podmienky pre nu a dietatko.stale bola krehka,čistotna.znamy povedali s ktorymi sa stretava že hrozne smrdi od dymu,dokonca ma aj svoje oblečenie iba zavesene v izbe na akejsi tyči na vešiakoch.zacala mi vypisovat na fb,aby som sa do nej nemiešala,je to jej život.nechce ma vidiet nikdy v živote atd.nech tam nechodim a ine.už vlastne 2 mesiace som ju nevidela,nevidim ako jej rastie brušku,proste nemožem s nou zdielat jej najkrajšie chvile tehotenstva.Nastala patova situacia,už jej nevolam,nepišem.nevieme si cela rodina vysvetlit jej negativne emocie voči mne a surodencom.My sme žili v harmonii,moji rodičia,sestry,často sa navštevujeme,s rodičmi vlastne kazdy den.Spytala som sa svojich deti,kde som urobila chybu.ich odpoved bola-ty mamička nikde,možno kus v tom,že bola dlho u teba,obsluhovala si ju,kupovala čo sa jej zažiadalo,ona nič nerobila,žiadne upratovanie,len tv,fb.no rozmaznala si ju.syn bol u nej na navsteve a mi zdelil,že mi nechce ubližit,ale že z jeho posudenia ona neprechovava mamičku ku tebe žiadne city,akoby ta dokonca nenavidela.syn jej povedal aby mi zavolala,že ma bude v maji ked porodi babetko potrebovat,ona-že nie nebude potrebovat,poradi si sama.Ja preživam muky,ešte nakoniec ja budem potrebovat pomoc od psychologa,ako s tymto odmietnutim mam žit,ako dalej,čo mam robit,ako za nou pojdem do nemocnice.neviem jest,plačem,nespim.ešte prednedavnom sme sa spolu smiali,vystrajali,ked sme si po nociach volali z izby do izby cez telefon blaznili sme sa.odrazu uplna tma a bolest.ona sa velmi teši na babetko,len si bruško hladka,oddala sa telom a dušou svojmu partnerovi.on je ku nej kvazy dobry,ma ju rad,len je tu ista nezodpovednost,ako budu v tej izbičke aj s dietatkom žit,nevytvoril vhodne podmienky.čim dalej je to pre mna tazsie.kazdy mi hovori že sa mi ozve,pretože v ramci normalnosti by ako dieta,ako dcera mala ozvat.len nikto ju doopravdy nepozna aka je teraz chladna,uzatvorena,a ako ma odmieta.neviem ako mam postupovat,čo robit,trapim sa.ako sa ku nej približit a spytat čo sa stalo,čo sa deje s našim životom.poradte mi,dakujem

[Vopo14]

V prvom rade ked to chcete riesit cez psychologa, tak by ste tam mali zajst obi dve naraz. Vy sama ten problem vyriesit nedokazete a chodit k nemu len na bezduche rady a ukludnovanie vam naozaj nepomoze, to koniec koncov viete sama. Psycholog vam nedokaze pomoct ak nepozna dve strany, dva pribehy, dva problemy. Urcite bude nesmierne tazke na to dceru prehovorit, mozno by vam s nou mohli pomoct vase deti, neviem... Mozno na zaciatok bude stacit konkretne pre vas par zakladnych otazok a odpovedi. Napr.: Aky mate vztah s jej partnerom ?... Ked je taky dobry na nu, nemanipuluje ju ?... Nespoliehala sa na alternativu, ze ked budu mat dieta a zaroven vydavky na dieta, tak budete ich oporou a nebudete pytat za "najom" - no dorazilo ju to, ze sa mylila ?... Nerozmaznavali ste ju az moc ?... Takychto otazok je xy. Su to otazky na ktore si sama musite odpovedat. Kazdopadne ako som sa zmienil na zaciatku, najlepsou alternativou navstevy psychologa by bolo aby ste isli obe spolu. Verim, ze problem sa vam podari vyriesit. Vela stastia

[evabeva]

Dakujem za vašu reakciu.Neviem či by sa odhodlala k tomu kroku nvštivit psychologa.Momentalne mi radia aby som vydržala,možno sa to po porode zmeni.Pre mna to su nekonečne hodiny trapenia.Neviem ,nepoznam nazor a pohlad na situaciu jej priatela.V kazdom pripade rešpektuje jej rozhodnutie,aspon si myslim.Nechcem byt voči nemu nejaka nespravodliva,ani ho velmi nepoznam.Počas tych par mesiacov človek nevie posudit.A zase nemožem dat na blizkych ludi ktori mi hovoria že prave on bude pričinou našho konfliktu.neviem.Počkam,nič ine robit zatial nemožem.Možno to neznie akosi dobre,ale dufam že sa to zase neobrati všetko tym smerom že sa zblaznim.Mam chvile ked citim prazdnotu vo svojom živote.Ešte asi tolko,že som ju určite hičkala,ale to je dovod navyše,aby si uvedomila že take negativne emocie voči mne nie su spravne.žili sme spolu ako 2 kamaratky,nikdy som ju nemusela nejak zvlašt usmernovat,byt prisna vo vychove,vždy bola rozumna.dakujem

[Oza]

Sebaobviňovanie vám nepomôže. Môže vám akurát ublížiť. To, že sa vo vašej rodine niečo také deje, predsa neznamená, že niektorá z vás spravila chybu. Také veci sa proste stávajú, a čudovala by ste sa ako často, a možno aj v rodinách, ktoré poznáte, len ľudia o tom nehovoria, lebo sa hanbia, alebo tomu nerozumejú.
Ak môžem poradiť: Zmierte sa s faktom,so situáciou. "NERIEŠTE" neriešiteľné veci. Riešiť by ste to mohli , iba ak by bol záujem z obidvoch strán, a to asi (vyplýva to z vašich slov) nie je.Vy ako matka ,ste v jej živote ovplyvnili čo ste mohli, ale asi prišla doba, keď je to len na nej. Naše deti, nie sú našim majetkom. Nechajme ich robiť vlastné chyby.
Nepíšete aké staré sú ďalšie dve deti,takže neviem či sú dospelé, nezávislé a či teda nie sú ovplyvnené vašou mienkou,alebo sú s vami lojálne kvôli tomu, aby vás citovo nezranili....V každom prípade nie sú emočne nezaujatí, takže ich názory by som brala s nadhĺadom...

Ľudský život sa často delí na rôzne etapy,v ktorých sa vyskytnú problémy , ktoré sa nie vždy dajú vyriešiť. Ak vám niekto bude tvrdiť,že všetko sa dá vyriešiť...klame.Človek sa akurát musí naučiť žiť, a brať veci také aké sú, aj keď sa nám nepáčia a bolia.

[evabeva]

hm,vdaka,niečo som si z toho určite zobrala na vedomie.Dve deti su staršie,nemyslim že by ma nechceli zranit,skor su uprimne,zdielame skoro rovnaky nazor na vzniknutu situaciu.Je pravda ,že naozaj nie je zle napisat,človeku velakrat unikaju niektore veci.dakujem