začarovaný kruh

[lili]

Dobry den.
V prvom rade Vam chcem vyjadrit svoje sympatie,uz len kvoli tomu,ze pomahate ludom takouto formou,pre nas asi najjednoduchsou,ako sa dostat k nejakej odpovedi na otazky typu:"co sa to s nami deje?" Som nesmierne rada,ze som narazila na taketo forum a ze vobec taketo nieco existuje...ale prejdem k mojmu problemu.
Asi pred rokom som z nicoho nic dostala uzkostny atak,proste triaska,tazke dychanie,oblievanie potom a vsetky tie sprievodne javy,ktore k tomu patria...navstevovala som psychologa,dost mi to pomohlo,naucila som sa dychove cvicenia na zvladanie stresu a stavov uzkosti,ktore mi velmi pomahaju...lenze sedenia sme po vzajomnej dohode ukoncili z pocitu,ze uz to jednoducho musim zvladnut sama a ze psycholog mi pomohol najviac ako vedel...moj stav bol sprvu v pohode,veci sa dali celkom do normalu,dokonca som uvidela farby,v mojom inak ciernobielom svete,no postupom casu (velmi kratkeho obdobia) som sa opat vratila do toho svojho zacarovaneho kruhu z ktoreho neviem vyjst.jedna sa o to,ze trpim toilet phobiou a neviem ako s tym bojovat....a myslim,ze vsetky tie uzkostne ataky prisli prave kvoli tomuto...asi som to jednoducho tak dlho potlacala a snazila sa to zvladnut,ze si to predralo cesticku na povrch prave takto,ze teraz uz nielen ze trpim danou fobiou,ale aj strachom hockam mimo domov sa pohnut,pretoze neviem zvladnut sekundarny strach z toho,co ak znovu pride uzkostny atak ako bol ten prvy,silny a desivy a ja budem niekde mimo domov,kde mi nikto nepomoze...aj ked najradsej by som odtialto vypadla,nedokazem to prekonat...prestala som chodit na akcie,obmedzuje ma to v praci,pretoze mimo mesta v ktorom zijem sa jednoducho nepohnem,mam z toho strach,mam strach ist niekam mimo na noc a vsetky tie veci,ktore mi predtym pripadali bezne a prijemne...ostala som tu uvaznena...a hlavne ostala som uvaznena sama v sebe,co ma vnutorne poziera,protoze som clovek,ktory predtym vela cestoval,nebol skoro nikdy doma...samozrejme sa k tomu pridruzili uz aj depresie a apatia,nic ma nebavi a zo vsetkeho mam strach...mam 25 rokov a nezijem...iba prezivam...zo dna na den...zivot mi preteka pomedzi prsty...uz rok sa s tym snazim bojovat,bez liekov aj ked moj obvodny lekar mi predpisal xanax 0,25 mg,nikdy som ho neuzila...som totiz to toho nazoru,ze nepotrebujem riesit situaciu ked uz pride,nepotrebujem si dat tabletku aby ma omamila,ale potrebujem riesit prave to,aby taka situacia neprisla vobec a v neposlednom rade to,preco to vobec prichadza...rozmyslam nad psychiatrom,ale ak mam pravdu povedat,nie som velmi zastanca liekov...no samozrejme ked to bude nevyhnutne,nemam s tym problem....prosim vas poradte mi co mam robit a ci sa vobec nieco take ako som opisala (myslim ze ide o nejaku uzkostnu poruchu) da zvladnut bez pomoci odbornika a medikamentov...
za odpoved vam vopred dakujem....

s pozdravom Lili

[Richard Gróf]

Dobrý deň Lili,
ak už rok s úzkosťou sama zápasíte a ako čítam tak zatiaľ neúspešne, je na čase znova kontaktovať odborníka. Spolupráca so psychológom sa Vám krátkodobo osvedčila, možno ho skúste kontaktovať znova alebo skúste niekoho iného. Rozhodne by som Vás však chcel povzbudiť aj k návšteve psychiatra. Úzkosť nie je len psychický, ale aj neurofyziologický stav. Úzkostné stavy teda nemusia mať nevyhnutne len "psychologickú" príčinu, ale aj biologickú (genetika, niektoré telesné ochorenia). Lieky zvyknú na úzkostné poruchy pomerne dobre zaberať. Navyše psychiater Vám môže nastaviť dávky, ktoré nijako neovplyvnia Vaše každodenné fungovanie a po čase sa môže týmto zásahom zvonka Vaša chémia mozgu prirodzene upraviť. Akokoľvek, za pokus nič nedáte a ak sa Vám argumenty psychiatra nebudú pozdávať alebo ak bude takáto liečba neefektívna, vždy môžte lieky (po konzultácii) postupne vysadiť a skúsiť to opäť bez nich.
Veľa odvahy, RG

[lili]

Dobry den,
prave preto som nevahala navstivit aj psychologa,pretoze v rodine mame psychicke choroby dokonca dost vazne,ako je maniodepresivna schyzofrenia,paranoidna schyzofrenia a podobne specialitky....preto sa bojim,aby som nemala dedicne,kedze tym ochorenim trpi moja matka a jej sestra....psychologicka povedala,ze nevidi tam nic vazne,tak mi aspon trosku odlahlo...co sa tyka biologickej priciny....no neviem,chcela som ist aj na neurologiu,pretoze casto mavam bolesti hlavy,trpnu mi prsty na rukach,a niekedy citim strasne tlaky a pichanie v hrudniku,v oblasti krizov a temene hlavy,lenze moj obvodny lekar to proste vylucil a povedal,ze je to sposobene zaseknutou krcnou chrbticou,ktora ma ale vobec neboli....dal mi lieky,vitaminy,ale nic sa nezmenilo....je mi hlupe tam stale chodit,ako nejaky hypochonder a stazovat sa neustale na to iste...neviem ako sa pokracuje v takychto pripadoch,ale mate pravdu za to,ze zajdem na psychiatriu nic nedam a mozno prave psychiater ma posle na neurolu ak si bude mysliet ze je to neyhnutne...ako uzkosti mna uz presli svojim sposobom,od toho prveho velkeho ataku,boli uz len same male,ktore som sa naucila zvladnut pomocou dychania,skor neviem odstranit ten sekundarny strach a samozrejme este je tu stale spominana fobia,ktora ma trapi asi so vsetkeho najviac...
kazdopadne Vam ale krasne dakujem za odpoved,prajem Vam,nech sa dari,robite vazne neuveritelne vela pre ludi a to je v dnesnom skazenom svete uz naozaj ojedinele a uctyhodne...