vypäte reakcie, strach, uzkost, melanchóia

[scorpionflower]

Dobrý deň,
rozhodla som sa napísať lebo uvažujem o návšteve psychológa. Mám dlhodobé problémy so strachom z budúcnosti, úzkosťou, melanchóliou a nechuťou žiť. Mám 26 rokov a už od detstva trpím týmito stavmi. Nemala som veľmi pekné detstvo vďaka mojim rodičom, ich rozvodu, neustálym konfliktom doma, napätou atmosférou. Ako tínedžer som sa viac túlala po vonku ako som bola doma. Nemám dobrý vzťah so svojou matkou, ktorá je v mojom živote veľkým stresovým faktorom. Čo je ale môj najväčši problém sú príliš vypäté reakcie na stresové situácie. Toto do môjho života zasahuje už dlhé roky. Keď som bola na VŠ neurobila som štátnice lebo som z nich odišla (druhá štátnica), tri roky pred tým ma vyhodili aj z prvej (zasekla som sa), v osemnástich som nespravila vodičák na prvýkrát lebo som chytila paniku. Moji expartneri sa so mnou rozchádzali po tom ako zistili, že takto reagujem na stres. Keď sme sa napríklad pohádali mala som pred očami otca a matku.
Ľudia sa na mňa pozerajú ako na mimozemšťana, ako na slabocha a padavku, ale ja si jednoducho o sebe nemyslím, že som "padavka" lebo ako sa dokážem rozrušiť, tak sa dokážem aj upokojiť a začať uvažovať. Tieto moje neovládateľné emócie mi komplikujú partnerský aj profesionálny život a chcela by som sa ich veľmi zbaviť. Myslíte, že by mi pomohli sedenia u psychológa či psychiatra?

Ďakujem za odpoveď

[Iveta Davidikova]

Dobrý deň,
určite navštívte psychológa alebo psychiatra. Máte odhodlanie a túžbu po zmene. To je to najdôležitejšie! Tým sa Vaše šance na úspech zvyšujú. Prajem všetko dobré.

[zanet5001]

ahoj aj ja by som potrebovala poradit, mam 25 rokov a mam strasny strach z buducnosti, zatial nikde nepracujem, som len na absolventskej praxi, ale ta ma strasne moc stresuje, každý deň vstávam s kŕčami, na hrudi mám neustály tlak, nedá sa mi dobre spať ani jesť. Povahovo som taká nepriebojná, nekonfliktná avšak chcela by som vo svojom živote dosiahnuť niečo viac avšak strašne sa toho bojím. na praxi odomňa chcú aby som bola 100%tná, nerobila žiadne chyby, bola priebojná aby som sa vlastne celá zmenila, ale neviem či niečo takéto dokážem. chcú si ma tam nechať aj po praxi, ale neviem či to dokážem, pretože na praxi neustále myslím len na to aby som niečo neurobila zle, keď prídem domov tak zasa nemyslím na nič iné len na to, že sa musím zmeniť, že je niečo so mnou zle keď chcú aby som sa zmenila. Myslíte si, že by som mala radšej vydržať do konca praxe a potom si nájsť niečo iné? alebo to po čase prejde samé. prosím skúste mi nejako poradiť ďakujem

[kasper]

ahoj...no same to neprejde...musi sa nieco zmenit v tvojom pristupe...viem ze zivot je velmi stresujuci...a prave preto by si mohla byt trocha akoby som to povedal...lahostajnejsia...pozri zivot je tazky ale musis pochopit ze strach pred tym co moze prist tomu nijako nepomoze...kazdy ma vsak svoje moznosti do akej miery to vie potlacit...niekto viac...niekto menej...nemoze byt kazdy akym chce len akym vie byt...ale tak napr teraz chodis na absolventsku...zarabas kolko? 120 €? musis tam byt 80 hodin do mesiaca...to znamena ze na hodinu mas 1,5 €...odpovedz si sama ci sa oplati stresovat pre robotu ktora ta ani neuzivi....ze nemas spravit chybu?? by som chcel vediet ci tvoje veduce nikdy nespravili chybu...ved sme len ludia nie stroje...mylit sa je predsa ludske...treba sa naucit zit so sebou...ked budes nabuduce stresovat tak si povedz ze taka som...ze to som ja...akceptuj samu seba a ziskas vacsi klud...niekedy sa na seba mozno aj nahnevas ze aka si...ale ak je prilisny stres tvoja najvacsia chyba tak potom si skvely clovek...