Uzkosti, zavraty, bojim sa uz vsetkeho:(

[matula1]

Dobry den, bola by som vdacna ak by ste reagovali aj vy Pan Doktor, ja uz som asi strateny pripad, mne stale volaco je:( Prosim poradte mi co mam robit. Uz sme tu riesili aj moju toilet fobiu, ale o tu teraz nejde, s tym bojujem celkom fajn a celkom to ide. Teraz ma vsak trapia ine veci. Ide o to ze doteraz toto bola jedina fobia ktora ma trapila, ale postupom casu sa mi akoby pridruzili dalsie strachy a uzkosti z veci, ktore som predtym brala v pohode.
Napriklad niekedy mavam take pocity ze musim stale dookola kontrolovat nieco, stale nieco upravujem, popravujem, ked to nespravim, mam zly pocit ze som to mala spravit, som ako Frasier:) nemozem nic vidiet na krivo, strasne mi to vadi, musi to byt uhladne a velmi mi to prekaza pretoze mi vsetko potom dlho trva. Su dni kedy kaslem na to, ale niekedy sa tym zaoberam dlho.
Dalej sa mi zda, ze u mna vypukla akasi fobia z otvorenych priestorov alebo co..Vzdy ked idem sama niekde bez opory a je sirsia cesta, ulica alebo volny priestor, ak mam prejst sama velkym obchodom, tou ulicou v obchodaku, tak mam pocit ze spadnem. Mota sa mi hlava a mam pocit zavrate..taktiez ked stojim niekde, ze napriklad cakam, tak musim mat za chrbtom neaky oporny bod, stenu alebo aspon dakeho cloveka, lebo sa bojim ze spadnem do zadu..je to uplne hrozne:( Neviem ci to nebude aj stresom, pretoze v praci je to asi najhorsie. Mozem kludne povedat ze svoju pracu neznasam, kolektiv je hrozny, hlavne su vsetko zeny starsie odomna, vsetky moje mladsie kolegine bud dostali vypovede pretoze boli ako prve na "odstrel" alebo poodchadzali na materske dovolenky a ja som tam ostala sama. Chodim tam s nechutou a stale si myslienkami nahovaram ze mi tam bude zle a aj to tak je. Je pravda ze nikdy odkedy mi zacali problemy som sa tam asi necitila v pohode a uvolnene. V praci vacsinou stojim pri mojom stole a za mnou je taky vacsi priestor. A samozrejme casto myslim na to, ze za mnou nic nieje a hned sa dostavi panika, toci sa mi hlava a potom sa zacnem bat ze omdliem, ze spadnem, niekedy sa musim az stola chytat lebo mam strach ze sa to stane. Niekedy to riesim tak, ze sa snazim niekam ist, rozptylit sa pretoze ja viem ze si to privolavam myslienkami. Nachvilku mi prechadzka prospeje ale potom sa mi tieto stavy znova opakuju. Najlepsie ked mam pracu mimo od vsetkych ludi kde som sama a nikto ma nevidi vtedy mi je skvele. Akonahle som v miestnosti plnej kolegin a za sebou mam otvoreny priestor, alebo prechadzam otvorenou halou v praci bojim sa ze spadnem, parkrat sa mi aj stalo ze ma zaknisalo niekedy musim davat nohy sirsie od seba co mam strach ze ma zatoci na bok:( Hrozne mi to komplikuje zivot a este dalsia vec je aj ta, ze sa mi zle prehlta, ked jem v jedalni kde je dost ludi, je to premna stresujuci pocit, mam strach ze sa zacnem dusit jedlom a tym ze na to myslim si to akurat privolam a ono mi to potom ozaj nejde prehltat, alebo len velmi tazko. Takto sa vzdy vystresujem a ked mam pocit ze neviem jest a ze je to uz trapne ako divno konzumujem jedlo zacne mi hrozne busit srdce, vylezie na mna pot a rada by som zas len kdesi utiekla kde by som bola sama:( Je mi do placu z toho vsetkeho ake je vsetko nanic, ako som sa zmenila. Kedysi som nemala ziadne problemy a ani som si neuvedomovala aka som bola stastna a teraz by som najradsej vsetko vratila a bola ako predtym ale akosi to nejde a dala by som za to vsetko...je to hrozny pocit stale riesit neake myslienky a stavy, nic nerobit spontanne a bez strachu a bez nasledkov asi by sa mi zisiel psycholog alebo aj psychiater ale tam sa v zivote neodvazim ist radsej budem trpiet taka som sprosta:( a netusim ci sa da nieco s tym spravit aj takto chcenim, co mam robit? Moja mama mavala presne toto iste asi to mam po nej, myslim tie otvorene priestory a zavrate, neskor sla k neurologovi, ten jej dal akesi lieky a uz jej je dobre... niesu neake pristupne lieky napriklad bez predpisu na upokojenie? poradte niekto dakujem

[Cold]

Bohužiaľ to je na psychologa respektíve psychatra volakde vo volakej knižke som čítal toto čo ty popisuješ že je to nejaký druh fóbie. Sama od seba to tažko zvládneš takéto fobie sa vačšinou riešia s pomocou niekoho iného. Už viem aj knihu: FOBIE ODHALENE A VYSVETLENE tam je aj to čo mas ty.

[kaska]

Ahoj, viem čo sú úzkosti, fóbiu som našťastie nemala ale úzkosti a depresie áno a to vyše pol roka. A tak ako si sama napísala: Kedysi som nemala ziadne problemy a ani som si neuvedomovala aka som bola stastna a teraz by som najradsej vsetko vratila a bola ako predtym ale akosi to nejde a dala by som za to vsetko...a preto píšem. Všetko? a prečo návštevu psychiatra nie? Čo je na tom také zlé navštíviť psychológa alebo psychiatra a v dnešnej dobe. Ja si myslím, že úplne normálna vec. Je pravda, že keď som sedela v čakárni u psychiatra, tak som si vravela - Pane Bože, kde som sa to dostala - ale neľutujem a urobila som to pre ŽIVOT a ani moja hrdosť mi v tom nezabránila, proste život mi je prednejší a neľutujem. Psychológa navštevujem každé 2 týždne a psychiatra som videla dvakrát a pomohol mi. Pomaly si zariadzujem život a nesústreďujem celý svoj deň na strachy a depresiu. Takže žiadna hanba a treba vyhľadať pomoc - aspoň môj názor.

[Natalia2]

http://www.lundbeck.com/upload/cz/files ... orucha.pdf

[stil333]

toto sa bez liekov neda zvladnut, ak si to rozmyslíte , tak sa ozvite . paniku, uzskost este nik neprekonal "na holo"STILNOX, HYPNOGEN, DIAZEPAM, XANAX, NEUROL, LEXAURIN OXAZEPAM ELENIUM, len vážne celé slovensko píšte na mail stil333@azet.sk spokojnosť zaručujem. diskrétnosť samozrejmosťou, len seriozna klientela.