uzkost v spolocnosti ludi

[Laco]

Dobry den. Moj problem spociva v kontakte z ludmi. mam prehnany strach a uzkost v spolocnosti ludi , najma cudzich. Neviem preco ale ked mam trebars nadviazat rozhovor s cudzim clovekom zacnem mat strach .... prejavuje sa to : Busenim srdca, nevolnostou, som strpnuty ako drevo, zacnem sa cervenat, niekedy by som najradsej z danej situacie utiekol. Nemam rad ked sa na mna ludia pozeraju. Citim sa trapne ako keby ma vsetco pozorovali a skor si to iba namyslam . Bojim sa nakupovat, trebarz cestovat , ist sa niekam zabavit je pre mna mucenim .... radsej sa utiahnem a dufam ze sa nebudem musiet z nikym bavit ..... neviem z coho to vlastne prameni ale mam pocit ze sa pred ludmi zosmiesnim ze sa mi smeju a podobne .... ze niesom pre nich dost dobry a ja chcem zanechat dobry dojem ale nech poviem alebo urobim cokolvek citim sa trapne!
A tento strach nemam len v danej situaci ale aj den niekedy aj tyzden dopredu. Napr. ked viem ze niekam pojdem, medzi ludi uz vopred sa strachujem. Uvedomujem si ze je to hlupe a snazim sa to prekonat nahovaram si ze to prejde ..... snazim sa na danu situaciu pripravit ale ked k nej pride nedokazem sa ubranit a uzkost prepukne.
Castokrat pokial sa to da sa roznym situaciam radsej vyhnem...... je to uplne sialene .... predavac sa ma spyta co to vlastne chcem a ja dostanem strach ako keby mi islo o zivot! Kupim barz co aj to co som nechcel a rychlo ujdem prec!
Obcas su dni ked sa citim lepsie a hovorim si ze to prejde ale je to asi len zdanie.
Byt stredobodom pozornosti je pre mna nemyslitelne! A takties mam broblem s pouzitim WC. A to byva niekedy dost neprijemne. Proste dostanem do hlavy blok a nemozem ist. Uplne nezmyselne.
Trva to uz dlhsiu dobu myslim ze tak nejak na zakladnej skole to prepuklo naplno. Dokazal som sa s tym nejak vyrovnat ale v poslednej dobe mavam depresie. Chcel by som normalne zit skusam to ale nejde to. Casto sa uzatvaram pred svetom som iba doma, v podstate nezijem. Uvedomujem si to a deprimuje ma to.
Nedokazem sa v Praci sustredit ... som ako spomaleny film. Strasne ma to nebavi. Nebavi ma nic ani veci co som mal kedysi rad. Nedokazem sa prinutit nieco robit lebo sa mi to zda nezmyselne. Napadaju ma myslienky na smrt citim sa strasne osamelo. Neustale sa obvinujem a niekedy sa mi tocia v hlave stale tie iste myslienky.... len ako mi je zle preco som taky aky som a podobne a neda sa toho zbavit.
Niekedy je to lepsie inokedy horsie niekedy sa depresia aj uplne vytrati na nejaky cas.
Tak to je asi moj problem ... zhruba.

[timwood]

Zdravim ta:)

To je ukazkovy priklad tzv. Socialnej fobie - tiez som nou spociatku trpel ako Kristus. Ano, v literature sa udava, ze SF prepukne okolo 12 roku zivota. U mna prepukla na ZS v 8.triede a v 9.triede uz mala plny rozsah. Nie je to ziadna vazna choroba, i ked miestami sa moze komplikovat. Casto je sprievodnym znakom aj depresia, ako pises(to ide ruka v ruke). Jedna sa proste o uzkost ako taku, anticipacna uzkost (predvidava) a pod. Presny povod tejto choroby nie je znamy, ciastocne za to moze genetika, rozne preddispozicie (napr. ak jeden z tvojich rodicov trpel (trpi) niecim obdobnym).

Moznosti liecenia su rozne. Notoricky znama KBT (kognitivna behavioralna technika) by ti mohla urcite pomoct. Ide o nacvicovanie situacii, ktore ti robia problem, sa vychadza z toho, ze spravanie je naucene a je mozne ho "preucit", preprogramovat, asi tak zhruba. Proste skupinove sedenia s terapeutom, rozne hry atd. Dalej je vhodny autogenny trennig a rozne relaxnacne cvicenia. Rok som absolvoval relaxacie, myslim, ze to ma urcity zmysel, ale pri vecsom strese to podla mojho nazoru zlyhava.

Dalsou moznostou su lieky, cize psychiater. Ide o vseobecne o znicenu hladinu tzv. serotoninu, co sa prejavuje uzkostami, depresiami a roznymi hlavne emocnymi poruchami, vyhybanim sa a pod. Je treba preto, upravit tuto hladinu niektorym z liekov typu SSRI, SNRI a pod.

Ber to tak, ze z SF sa clovek lahko nedostane. I ked je SF povazovana za tie lahsie a dobre liecitelne choroby, aj napriek tomu sa to moze ako som spominal skomplikovat a moze to preto trvat aj roky, kym sa vobec nieco zmeni. A hlavne musis chciet sa zmenit, nemozes sa vyhybat situaciam, ktorych sa bojis. Preto je urcite vhodna aj psychoteriapia.

vela stastia

[styko]

Presne toto trapi aj mna... Trapi ma to uz niekolko rokov a na verejnosti nedokazem napr. jest, pocas chodzi pozeram do zeme a podobne veci... mam presne tie iste pocity, ako keby sa na mna vsetci pozerali a smiali sa mi. Tiez rozmyslam vkuse nad nejakymi blbostami, ako je smrt, ze by bolo lepsie pre vsetkych keby som nezil, aspon by nemali so mnou problemi a pod. Nedokazem sa normalne porozpravat s ludmi, nadviazat rozhovor s neznamou osobou... a takisto aj ked som chodil na strednu, pacila sa mi spoluziacka a aj ja jej ale nedokazal som jej nic povedat... V posledny skolsky den pred vianocnymi prazdninami sem mavali jedlickovu - "triednu zabavu" a prisla za mnou, ze ci si nezatancujeme, postavila ma zo stolicky a pritiahla k sebe, no nedokazal som sa jej ani dotknut pred ostatnymi spoluziakmi a ani jej nic povedat aj keby sme tam boli sami.
Radsej ostavam doma ako keby som mal ist niekde na zabavu nedzi ludi... no pri sporte mi to zase paradoxne problem nerobi, chodim behavat na hradzu tu su mi paradoxne vsetci ludia ukradnuty, ci kukaju na mna... ale v skole ked sme hravali futbal, basketbal tak som sa strasne hambil. Normalne porozpravat som sa dokazal asi s 3-4 spoluziakmi. Aj teraz na vyske len sedim ako strpnuty a ani sa nehybem kym neskonci prednaska a potom ked idem domov tak sa vyhybam namestiu, radsej idem okolo cez ulicky kde nie je vela ludi.
Niektori ludia co trpia tiez sociofobiou boli u psychologa a ten ich poslal k psychiatrovi, dal im lieky a ze im to pomohlo, no ja nedokazem ani k nim zajst. A lieky co su na potlacenie uzkosti ako xanax alebo neurol vyvolavaju zavislost a to by som sa ich potom nezbavil kebyze to zaberie a pocit uzkosti zo mna opadne tak by som ich bral stale...