Strata

[nikima]

Dobry den. Moj problem sa tyka niekoho/niecoho co mi bolo velmi blizke a co som pred 2 rokmi stratila a neviem sa z toho dostat, mam pocit ze je to cim dalej tym horsie.Nejde o cloveka ale o mojho psika,asi preto sa to zda kazdemu nepochopitelne preco som sa tak zmenila.V skratke- ked som mala 18 rodicia odisli do zahranicia psik rok na to ochorel (mala som len jeho)pol roka som sa snazila aby savyliecil ale nakoniec po operacii som ho aj tak musela utratit. a tym to zacalo zacala som sedavat len doma prestala som sa stretavat s ludmi chodit von je pre mna utrpenim.priatel kupil noveho psa ale nieje to vobec ono.vzdy mi ho nieco pripomenie a vtedy sa len schulim do kuta a placem.a s tym mojim seden doma prisli dalsie problemi nabrala som kyla ktore som nikdy nemala a to je dalsi dovod preco sa vyhybam styku s ludmi. neviem ci mi dokazete aspon nieako poradit ale vopred dakujem.Mam 22rokou a chcela by som zase zacat zit aj ked sa o to pokusim vzdy skoncim doma zavreta a uplakana.viem ze sa vela ludom bude tento problem zdat smiesny ale mne sa tym zrutil cely svet.dakuem

[riottKITY]

Ja tomu uplne chapem, lebo ako som z toho pochopila, tvoj psik bol pre teba v istom obdobi jedinym spolocnikom a je prirodzene, ze si sa na neho tak naviazala, ze bol pre teba taky dolezity ako clovek. Potom, ked zomrel, tak to bola pre teba prirodzene velka strata.
Aj ja mam 22 rokov, odmalicka chovam papagajov, ale popritom sa staram aj o zvieratka z ulice. Ked som mala takmer 19 rokov, zomrela nam nas dlhorocny clen rodiny - papagaj:korela: Dodka, mala 14 rokov ked zomrela na dlhodobu chorobu, ktorou sa trapila a my sme ju vzdy lubili. Mna vlastne sprevadzala od detstva, ked som mala 6 rokov, prezila so mnou pubertu i ranu dospelost. Aj na tomto by sa niekto smial, ale aj dnes mi byva za nou smutno Kamarat mi doniesol inu korelu. A viesco, staram sa o nu tak ako o Dodku, aj ked je jasne, ze ju nikto nenahradi.
Ja som len chcela povedat, ze si pravdepodobne chytila z toho depky. Ale viesco? Zvierata su na to, aby nam sposobovali radost a nie smutok..
Neviem, ci ti to pomohlo...ale odpis..napadlo ma, ze ci si si tym vztahom k psikovi nekompenzovala (mozno podvedome)nejaky vztah ludsky?