strach z vracania

[eligmitro]

Mam taky divny problem. Zacalo to ked som bola uz mala. Viem, ze som sa stale bala vracania, pamatam si ze ked sestra starsia vracala tak som vedela ze budem nasledovat, a tak sa aj stalo. Ked zacnem vracat, trva to celu noc. Velmi zle to prezivam. Mam 17 rokov a mam pocit ze je to este horsie. Ja si normalne pamatam datum kedy som naposledy vracala. 14.7.2007 som vracala celu noc, priblizne od vtedy mi zacali problemy zo zaludkom ak si dobre pamatam. Isla som an gastro a tam mi len zistili pomocou ultrazvuku ze mam trosku viac kyselin ako normalne, vtedy ma aj palila zaha niekedy tak mi dali dietu podla ktorej som sa viac menej drzala. Vtedy mi hlavne pomahala Benefibra, taky vlakninovy prasok. Ked som mala nafuknute brucho tak som to zobrala a bolo mi lepsie. Viac menej som tie 4 roky prezila bez pomyslenia ze by som mala vracat alebo tak. Nevracala som 4 roky a bola som strasne rada. Potom 6.4.2011 som mala zase taku noc ze som ju celu prevracala. Pamatam si ze ma tak divne bolelo hrdlo tak som si myslela ze som len chora. No potom som celu noc prevracala. Popri vracani som to nejak nebrala zle. Proste som sa vyvracala bolo mi lepsie, a zase a zase. No od toho dna skoro kazdy den myslim na vracanie, ze sa mi to moze vratit kedykolvek. Od toho dna sa mi zase tie problemy zo zaludkom zhorsili. V auguste som mala som ist na 10 mesiacov do Ameriky (a aktualne vam z tade pisem), tak mamka konala a zobrala ma zase na gastro no absolutne nic mi nezistili, cele leto bolo take ze som sa musela ist skoro kazdy den vonku prejst, cela som sa triasla a predychavala to, a bolo mi dobre az vtedy ked mi zacalo skvrkat v bruchu od hladu. Stale som predtym brala liek gastrotuss. Tak som cez leto divne jedla ze som dost aj schudla. Nakoniec ma mamka donutila k hadicke do hrdla, sonda, dost som sa bala ale uz mi tie problemy liezli na nervy. Lebo ja to tak zle prezivam ze vsetko co sa okolo toho stalo mi to pripomina, ci uz len pesnicka ktoru som v aprili pocuvala, alebo osoba s ktorou som bola, proste uz sa citim naozaj ako nejaky psychopat. Velakrat som uz aj rozmyslala nad psychologickou ale nikdy som nesla. No spat k sonde. Nebolo to strasne ALE ANI TAM MI NIC NEZISTILI. Bola som dost zufala, neverila som ze to bude len v mojej hlave. Nakoniec sme isli za jednym osobnym doktorom ktory mi spravil velmi drahy test no stal za to. Zistila som ze vela veci nemozem jest ako kurca, syry, mlieko, skoro vsetok ovocie okrem pomarancu a vela vela inych veci. Mam nieco s pankreasom, nedokaze prijmat niektore potraviny. No ja to samozrejme nedodrzujem uplne preto mi to viac menej stale trva a bojim sa aj toho vracania, no uz viem rozoznat kedy mi je zle z toho a kedy to je fakt nejaka crevna viroza. Ako vam tu pisem tak mi je zle zase. Druhy den ma boli hrdlo a teraz mi je uz aj velmi zle a stale myslim na ten den ze aj vtedy som sa podobne citila. Strasne mam pocit ze mam neplnohodnotny zivot ked myslim kazdy den na vracanie, doslova kazdy den neviem co mam robit.

[kristínka4]

ahoj..prečítala som si celý tvoj príbeh asi 2 krát..už dlho hľadám človeka, čo má takýto problém, pretože ja mám od detstva presne toto isté, a neviem, čo mám robiť, pretože nič mi nepomáha..taktiež ako si spomínala, aj ja si pamätám každý dátum toho kedy som vracala..naposledy to bolo 30.3.2010 a mala som črevnú chrípku..myslím na to každý deň, že sa mi to vráti..a bojím sa ísť napríklad aj autobusom, že ma to tam chytí tiež si pripadám ako nejaký psychopat, už som to vravela napríklad aj mamine a tá sa smeje, že si všetko len namýšľam..so všetkým, čo si napísala sa s tebou môžem stotožniť a viem, čo prežívaš..či už je to to, že si pamätáš s akými ľuďmi si bola v deň, keď si vracala, ja si pamätám aj hodinu a aj to, čo som mala oblečené..každý deň keď sa ráno zobudím, prvé na čo myslím je, že mi bude dneska zle a čo keď náhodou budem vracať, normálne sa už bojím chodiť aj niekde na výlety kvôli strachu z vracania..ako keď vracam, tak mi je skoro vždy potom lepšie ale skôr sa bojím toho pocitu a vedomia si, že budem vracať a predstavujem si, aké to je a ták ( a strašne mi to komplikuje život,,nechcem ho proste stráviť s tým, že budem na to každý deň myslieť a taktiež neviem, či by mi s tým nejaká psychologička pomohla, či by to pochopila..tak ak máš záujem, tak odpíš, rada sa s tým povyprávam s niekým, kto má taký istý problém ako ja, pretože takého človeka ešte nepoznám..Kika

[eligmitro]

urcite mam zaujem lebo tiez poznam len jednu osobu ktora ma taky problem, este stastie ze je moja najlepsia kamoska a navzajom sa chapeme..a inac tricko co som mala vtedy na sebe oblecene uz vobec nenosim.. uplne vo vsetkom s tebou suhlasim a sa stotoznujem.. a neviem ci vobec chcem aby mi psychologicka pomohla lebo proste ja vobec to vracanie nechcem nikdy.. a neze chcem aby som sa toho uz nebala.. len mam pocit ze to sa ani nikdy nestane...tak rada by som s tebou aj inac pokecala ako len tu

[kristínka4]

ved lepšie bude si o tom popisat asi cez e-mail ak teda máš záujem tak mi môžeš napísať na cristina@atlas.sk

[Donkey]

Mám 17 rokov a mám veľký strach z vracania. Nikdy som to nemala v láske, ale po mojich chorobách sa to ešte zhoršilo. Každý deň ma bolievalo brucho, bolo mi zle, mala som v bruchu kŕče. Lekári mi nevedeli povedať, čo mi je. Nakoniec som ležala v nemocnici a poslali ma na gastro- fibroskopiu. Povedali mi tam, že ma môže napínať alebo vracať. Plakala som a mala som neskutočnú úzkosť. Bolo to ako z hororu. Horší pocit som ešte nemala. Mala som len znehybnený krk a nakoniec som si to ani nedala spraviť. Bola som asi v šoku. Tak vystrašenú ma ešte rodičia nevideli a ani ja seba. Odviezli ma naspäť do izby na vozíku. Vôbec som nerozprávala a mala som slzy v očiach. Zavolali ma ku psychologičke po tom, čo som si oddýchla. Nič mi nezistila. Odvtedy mám ešte väčší strach, ako som mávala. Nedá sa to vydržať. Ak počujem/vidím niekoho vracať alebo počujem, že mu je na vracanie, viem, že budem nasledovať aj ja. Neviem sa toho pocitu zbaviť. Hneď sa rozplačem, začnem si to namýšľať. Som z toho chorá. Chcem sa toho zbaviť. Pripadám si ako psychopat. Ja už nevládzem. Nemôžem s tým žiť celý život. Čo mám robiť, prosím vás?

[agi]

Ahojte ja mam 21 a ked som bola mala som tiez fobiu z vracania. Nebolo to sice az v takej miere ako pisete, ale tiez to nebola prechadzka ruzovou zahradou. Nemyslela som na to kazdy den, prislo to len ked mi bolo zle od zaludka ked som nevedela nieco stravit alebo ked niekto pri mne vracal. Asi od 4 do 11 to bolo dost casto.. Pamatam si ako som v noci nespala ked mi bolo zle od zaludka, az kym mi nevytravilo. Ked som si pomyslela ze by som mala vracat, chcela som radsej zomriet. Keby mi dali navyber, tak by som realne rozmyslala o smrti teraz sa.na tom len zasmejem Ked niekto doma vracal, schovala som sa a zapchavala som si usi ako som vedela alebo som usla von. Bala som sa ze sa povraciam tiez. No nikdy sa mi to nestalo. A AKO SOM SA STRACHU ZBAVILA? Ked som mala asi 17 ako vy kamaratka sa opila a isla vracat z balkona, nebol tam nikto kto by jej pomohol a bala som sa o nu. Povedala som si ze to proste musim prekonat a chytila som jej celo. Absolutne nic mi to nespravilo lebo som si proste povedala ze to nemoze byt take zle! Je to predsa normalne patri to k zivotu.. citila som sa tak silna a bola som na seba strasne hrdaa ) Odvtedy mi zdaleka vracanie nerobi taky problem. Takze som dokaz ze sa to da !!! A ked je vam zle od zaludka snazte sa niako rozosmiat to mi strasne pomaha ked mam krce. Neviem ci sa zaujimate o pozitivne myslenie, liecenie Myslienkami ale krce v zaludku a ked vam nieco netravi byva vacsinou len nestraveny zazitok treba priat co sa udialo a prejde to aj fyzicky.. zasmiat sa od srdca. A vracanie byva strach, strach z noveho, nasilne uvolnenie myslienok. Ked to na vas pride ale aj pocas celeho dna je dobre hovorit si ze bezpecne a s radostou prijimam a zazivam zivotne udalosti. Prichadza ku mne iba dobro. Odkedy vseobecne myslim stale pozitivne a berem zivot pozitivne, uz strach z vracania nemam. Teda uz takmer z nicoho. dalsia vec pozret sa do minulosti odkedy presne sa toho bojite a preco. Ist ku korenu. Je to v podstate neopodstatneny strach ale to urcite viete. Takze da sa to a smelo dotoho! Hlavne vyradit zo zivota stres vyhybat sa mu a nebat sa menit kazdu myslienku ktora sa da z negativnej na pozitivnu. Hlavne tie o vracani ak vydrzite uvidite Pozitivne vysledky. drzim vam palce urcite pride ten zlom ako u mna

[agi]

Inak tento problem ma dost vela ludi ako si vsimam. Asi nie kazda psychologicka pomoze ale psychoterapia existuje. Jedna baba pisala ze chodi na terapiu. Tiez sa z toho uz takmer uplne dostala. Treba vyhladat odbornika specialne na fobie. skuste na internete. Osobne odporucam vseobecne knizku od psychoterapeutky a liecitelky louise hayovej miluj svoj zivot alebo vyliec si svoje telo, ci ine. Mozno ste videli alebo poculi film(dokument) The Secret. Uzastny film super na zaciatok fakt citim s vami a drzim strasne palce!! ))