ahojte, chcela by som sa s vami podelit s mojim problemom s ktorym si neviem radit, mozno ste zazili/zazivate to iste a viete poradit...
mam diagnostikovanu lahsiu formu uzkosti, mam za sebou velmi dramaticke rodinne okamihy (okrem ineho psychicke tyranie) a problemy s uzkostou mam v podstate od detstva. Poznam fyzicke priznaky ako zle dychanie, busenie srdca atd, mala som aj rozne ine strachy - toto som vsak pomocou kognitivno behavioralnej terapie zvladla a uz mam dlhu dobu pokoj.
Je vsak jedna vec, ktora na mna prisla teraz tak nahle a neviem si s nou rady.. Bola som uz aj za psychiatrom a ten sa vyjadril v zmysle ze kedze mam len tento jeden priznak tak na to mam ist relaxaciou, sportom, oddychom, a casom to odozneje.. no uz su to 3 tyzdne co to citim a uz mam toho fakt po krk...
Ide o to ze citim nezmyselny strach. Bez nijakeho podkladu, jednoducho nezmyselny strach a nasledne mam strach z toho strachu. Akoby taky zakoreneny pocit neistoty.. Napriklad sa pozriem na nejaku fotku kde sa napr zvieratka alebo deti hraju a ja dostanem taky nahly - parsekundovy pocit takej prazdnoty a strachu - akoby som necitila ziadne emocie a akoby som nemala nikde na celom svete ziadnu emocnu oporu.. tento isty pocit mavam napr ked pridem do neznamych prostredi - napr ked ideme s priatelom niekam na vylet kde som este nebola, kde je mi to nezname. Tieto pocity takej paniky a strachu dostanem niekolkokrat za den, v predstavach ma strasia take vymyslene situacie ze napr kracam niekde v nejakom meste - ze som uplne sama, ze nikoho nemam a citim strasne prazdno a strach zo zivota.. a toto ma strasne strasi... Ja totiz nemam absolutne nic proti zivotu, tesim sa na milion veci, necitim sa depresivne ani sa nebojim zivota racionalne, ale stale pod chvilou dostavam tieto pocity akoby nezmyselneho strachu zo zivota.. to potom vyustuje do pocitu ze sa bojim ze kvoli tomu uz nebudem moct zit, ze to budem citit cely zivot, ze mam kvoli tomu zniceny zivot atd a potom mam nasledne panicku uzkost zo vsetkeho co pripomina moznost samovrazdy (kvoli tomu ze sa strasne bojim ze uz mam pokazeny zivot a budem musiet zomriet - aj ked je to nezmysel), teda napr sa bojim vlakov, bojim sa vobec si precitat niekde nieco ked sa pise o samovrazde, resp. nedokazem sa nad nou ani len zamysliet, uz len ked mi preblesne myslienka tipu ze nieco take existuje tak ma chyta strasny pocit paniky. Popri tychto pocitoch mam neustale akoby potrebu utiect niekam, niekam daleko do bezpecia utekat - tipicka "fight of flight response" pri uzkosti...
Neviem si s tymi pocitmi poradit, rano sa zobudim s pocitom akoby som nieco strasne spravila tym ze som tieto veci citila, vycitam si tie pocity a tak..
Vie niekto poradit?