strach z prehĺtania

[monika1411]

Dobrý večer...
Som študentka na vysokej škole a od apríla trpím depresiou, ktorá začala po nezhodách s partnerom aa následnom rozchode sa prehĺbila...doteraz sa s tým neviem vyrovnať, ale mám lieky, po ktroých mám lepšiu náladu a chuť do života, aleje tu jeden obrovský problém, tak ako začala depresia začal aj problém s prehĺtaním- najskor som nemohla prehltnut len velku tabletku, ale postupne sa to zhorsovalo a zhoršuje...teraz som na tom tak, že moja strava pozostáva s jogurtov, kaše atd...dokonca aj to mi robi problem, aj prehltanie vody, ba dokonca niekedy slín.....mam strach, že sa zadusím, a neviem to odstarnit....ani neviem co by mi mohlo pomoct....?

[Stan]

Neskoro ale predsa:
Ja som mal veľmi podobné problémy ako píšeš Ty. Bol som na všetkých možných vyšetreniach (vrátane gastroenterológie a špeciálnej ordinácie na problémy s prehĺtaním v BA) ,všetko bolo ok a nikto mi nevedel povedať čo mi vlastne je.
Napokon som sa utvrdil vtom čo som už sám tušil t.j. že moje problémy s prehĺtaním som si vyrobil sám v svojej hlave.
Veľmi mi pomohlo, že som si prečítal toto: http://www.zdravie.sk/poradna/46918/prehltanie-potravy

Začal som môj problém(fóbiu), ktorý som si "vyrobil "sám ignorovať. Myslel som pri jedle na niečo iné, resp neustále som si opakoval, že nemám problém atď. Išlo to pomaličky,ťažko, ale začalo sa to zlepšovať.

Ak nemáš naozaj nejaké fyzické problémy kvôli ktorým neprehĺtaš tak toto je určite cesta .

Prajem veľa zdaru

P.S. V čase vrcholu mojej fóbie som schudol cca 5 kg a aby som si zachoval príjem energie jedol som resp. pil nutridrinky - sú dostať v lekárňach (majú aj iné značky) a keď ich vypiješ tuším 5 - tak máš výživu na celý deň.Sú dosť drahé ale lekár Ti ich vie dať na predpis a potom sa to dá.Ale bola to pre mňa len taká psychická pomôcka ,lebo som schudol fakt rýchlo a už som nechcel viac chudnúť .... a normálne jesť som nemohol ...

[monika1411]

Ďakujem pekne, že ste sa ozvali, a ďakujem za radu....mohla by som sa spýtať že za akú dobu vám prešiel tento problém a či vám prešiel úplne a ešte že ako bralo tento problém (fobiu) vaše okolie?...Mne to trvá už vyše pol roka, jeden týždeň je lepšie, že zjem toho veľa s malým strachom ale potom príde zas týždeň, v ktorom sa bojim jesť, piť,aj keď sa premáham, lebo viem že jesť musím , niekedy to jendoducho nejde...

[Stan]

Prvý krát to trvalo cca týždeň. Potom som mal niekoľko rokov pokoj. Druhýkrát to trvalo možno 8-9 mesiacov - neviem to presne pretože ono sa to neupraví samé od seba odrazu ,ale postupom času to odoznelo tak, že som prestal vnímať jedenie ako problém. Posledný krát sa mi to objavilo asi pred dvomi mesiacmi. Avšak po skúsenostiach z druhého razu(čo bolo pred dvomi rokmi) už som to nebral tak tragicky ,že mám neriešiteľný problém.Potom som si prečítal ten článok a v podstate u mňa sa to "autosugesciou" alebo "uvedomením" výrazne zlepšilo v priebehu pár dní.
Čo sa týka okolia,to bol pre mňa veľký problém.Lebo obed čo som normálne jedol 10 minút mi trval aj hodinu (nehovoriac o tom že ma bolela z toľkého prežúvania sánka a opomínam aj celkový strach z prehĺtania a stres z toho ,že každý z okolia to musí vidieť). Mne pomohlo ,aj keď nie veľmi, že som sa o svojom probléme zdôveril najskôr kamarátom a potom som ho otvorene priznal aj v práci.Kamoši boli úžasní a začali chodiť s radami ,ktoré niekde počuli čo by mi mohlo pomôcť a v čom je problém.Bolo na nich vidieť ,že sa mi snažia pomôcť. Ale je pravda,že som sa lepšie cítil na obede sám (najlepšie niekde v kúte) ,keď som nemusel sedieť s niekým pri stole. Môj názor je že -ak je to psychický problém - naozaj treba začať presviedčať sám seba že nemám problém.Ja napríklad som nemal problémy s jedením raňajok ,ale obed a večera boli pre mňa veľkým problémom.Tak som si predstavoval že jem raňajky alebo som myslel (resp.snažil sa myslieť) na niečo iné ,čo vôbec nesúviselo s jedením aby som sa koncentroval na niečo pozitívne.Taktiež som si opakoval,že keď nemám problém jesť raňajky nemôžem mať problém ani s obedom a večerou. Ono sa to veľmi ľahko píše ale veľmi ťažko realizuje.Ale keď tomu človek uverí a presvedčí sám seba ,že je všetko v poriadku tak to ide. Treba si uvedomiť -aspoň u mňa to tak bolo- že aj ten problém vznikol tak, že som presvedčil sám seba,že mám problém .Čiže potom to musí fungovať aj opačne

[monika1411]

Ďakujem za odpoveď a v podstate aj za radu. Podobne aj ja mám problém najmä s obedom, raňajky sú v pohode, pred troma mesiacmi som nemohla jesť pred nikým, a teraz je to tak striedavo, niekedy keď je dobrý týždeň tak mi nerobí problém najesť sa pred hocikým, ale keď mám veľký strach tak musím jesť hlavne s blízkou osobou, lebo mám strach zo zadusenia...inak moje okolie toto o mne nevie, teda najbližšia rodina samozrejme že ano, aj priateľ to sa nedá skryť, ale napr. kamarátom alebo spolužiakom sa to bojím povedať, neviem ako by zareagovali....inak brali ste aj nejake lieky? ja momentálne beriem lieky, ale mám pocit že tento problém sa liekmi akosi nedá vyriešiť, naozaj je to len v mojej hlave...a budem sa snažiť s tým naďalej bojovať...inak mali ste aj napr. strach z prehltania vody, resp. slín? teda ako nikdy sa mi nestalo, že by som sa dusila, len taký blbý pocit najmä v situáciách keď som už rozrušená ...ešte raz ďakujem....veľmi mi to pomáha, keď viem že existuje človek, ktorý to dokázal prekonať a žiť opäť normálnym životom...

[Stan]

Lieky som žiadne nebral.Resp. gastronterolog po prehliadke povedal, že môj problém je pravdepodobne "len" psychický a dal mi lieky na podporu chuti do jedla. Výsledok bol ten že po užití liekov som bol príšerne hladný a prehĺtať som aj tak nemohol.

Inak ešte ma napadlo, že problém s prehĺtaním môže byť spôsobený aj nesprávnou funkciou štítnej žlazy. Ja som bol aj u endokrinológa ale u mňa bolo a je všetko v poriadku takže zase som sa dostal k tomu, že môj problém je psychického charakteru.

Ešte čo sa tých liekov týka ja si neviem predstaviť, že by mi nejaký liek zásadne pomohol (aj keď by to bolo krásne).
Jednoduchá pravda je taká,že keď sa mi to vrátilo tretí krát(- v miernejšej forme - lebo som vedel,že prehĺtací reflex mám v poriadku a keď "vypnem mozog a prestanem rozmýšlať nad svojim problémom tak musí byť všetko OK) znovu som dostal strach, že zase sa roztočí ten kolotoč strachu a pre mňa aj utrpenia a šiel som na internet ,kde som našiel a prečítal ten článok. Ten doktor mal aspoň pre moje problémy 100 % pravdu.Tak som si povedal, že ak viem raňajkovať bez akýchkoľvek väčších problémov tak neexistuje žiadny dôvod na svete, prečo by to nešlo na obed a večeru. Tak som začal sám seba presviedčať , že nemám problém (lebo v skutočnosti ani žiaden fyzický problém neexistuje) a ono to u mňa fungovalo .

Inak mne tiež naša komunikácia pomohla, pretože keď si sa ozvala tak mne sa stratili (a dúfam, že to tak zostane už navždy) aj posledné príznaky akéhokoľvek problému a jem úplne normálne . Asi niečo na tom že existujú spoločné terapie ,kde sa ľudia zdôverujú so svojimi problémami niečo bude.

Pýtala si sa tuším aj na prehĺtanie slín. Ja som bol na tom tak zle, že som neprehĺtal ani sliny (niekedy som ich dokonca musel vypľuť).Mal som tak isto veľký problém piť obyčajnú vodu a z fľašky som to radšej ani neskúšal .... .

Kľúčom k všetkému je naozaj presvedčiť sám seba,že keď to ide na raňajky ......

[monika1411]

Úplne presne ako píšeš, tak tiež niekedy musím dokonca sliny vypľuť, a mam problem aj s vodou. Ako ja som tiež bola na všetkých možných vyšetreniach a všetko mám v poriadku, tak nakoniec už som bola z toho zúfalá a upadla som do depresie ( v tom období som mala viacero problémov- rozchod s priateľom, chorú mamu...)a tak som napokon navštívila psychiatra, kt. mi nasadil liečbu- samozrejme nálada sa časom zlepšila ale na prehĺtanie to nemalo a nemá žiaden vplyv...dokonca po odporučení psychiatra som mala byť hospitalizovaná, ale to som odmietla, tak mi dali len na ukludnenie pár infuziek...bol to pre mňa negatívny zážitok, lebo som mala pocit že som "blázon"...viem, že všetko je v mojej hlave a sama sa musím presvedčiť, že sa mi nič vážne nestane....ale mám pocit že ten strach je obrovský, nakoniec síce vždy niečo zjem,,a naštastie nechudnem, ale sú chvíle najmä k večeru, kde ma strach úplne premože...niekedy ma začína napínať na vracanie dokonca...teda je to najhoršie keď nad ttým premýšlam a keď som sama...napr. tento víkend mi je dosť zle...ale počas týždna ked som bola s priateľom tak mi bolo fajn( dokázala som jesť pred jeho rodičmi a netrvalo mi to ani viac ako pol hodinu)...a navyše ma veľmi trápi, že sa kvôli mne trápi aj okolie- mama, otec, brat.majú svoje problémy a nechcem im ešte pridávať..priateľ to bere skôr ako niečo čo je momentálne súčasť mňa a že to prejde....budem musieť zapracovať na sebe, myslieť na niečo iné pri jedle..inak tebe pred tými dvoma rokmi to začalo z ničoho nič, či tomu niečo predchádzalo?...ďakujem za odpoveď a za povzbudenie

[Stan]

Začalo to z ničoho nič. Pamätám si všetky 3 razy. 1 x som dojedal na obede s kolegami steak a pred koncom som sa z ničoho nič "zasekol" a nemohol som ho dojesť.2x som bol na pive a už som mal len na dne posledného piva pred odchodom a vtedy som sa "zasekol" a už to išlo.... 3x som jedol obyčajnú sprostú slanú paličku .... .Ten tretí krát mi stačilo si len spomenúť, že čo keby som mal problém a už som ho aj mal , lebo som prepadol panike.
Treba si uvedomiť že prehĺtanie je reflex to znamená ak do toho nemontuješ hlavu a úmyselne nesabotuješ ten reflex tak sa telo postará samo o seba.Dokonca aj keď sa ho mi našim "fobiotickým "myslením snažíme ovplyvniť reflex(ak si zdravá,triezva..) stále funguje.Čo nefunguje je ten krôčik kým sa aktivuje reflex a ten dokážeme našim myslením ovplyvniť (v našom prípade žiadna výhra ) .Tak to aspoň vidím Ja.Čiže zase sme pri tom ,že si takí ľudia ako my - ktorí sú inak zdraví ,ale majú len fóbiu - musíme pomôcť sami.Veď žijeme len raz práve tu a práve teraz tak si to nekazme....Podľa mňa má každý človek nejakú fóbiu, len niekomu to prerastie cez hlavu a niekto ju udrží v rozumných limitoch.
Inak keď hovoríš o tom že si bola zúfalá, presne viem o čom hovoríš. Tak strašne som chcel normálne jesť, urobil by som preto všetko.Keby som si zlomil ruku tak cvičím a o dva týždne som zdravý.Keby som mal problém zo žalúdkom tak si dám dietu a som zdravý... ale náš problém nejde tak ľahko odstrániť.Ale myslím si ,že aj pozitívna myseľ sa dá natrénovať (teda ja sa o to aspoň snažím ,ide to ťažko ale verím tomu, že toto je cesta a Ja to raz dokážem )
Pevne verím,že to dokážeš aj Ty - držím palce aby to bolo čo najskôr,lebo nepochybujem o tom že to zvládneš.

[monika1411]

Ďakujem za dôveru, budem sa snažiť, a keď sa to podarí dám určite vedieť. ale predsa ešte jedna otázka...stalo sa ti počas toho niekedy že ti zabehlo? a stretol si sa s niekym čo tento problém nevedel pochopiť, lebo mne niektorí ľudia proste hovoria, že to "ako nemôžes prehltnúť" a ťažko sa mi to vysvetľuje..inak poznám ten pocit, že strašne chcem sa normálne najesť, dať si napr. bagetu...pritom vždy som si vedela jedlo vychutnať a teraz ho beriem len že "aby som niečo mala v žalúdku"..inak môžem sa ešte spýtať, že kolko máš/máte rokov? že či mám vykať alebo tykať myslela som že taký človek neexistuje, čo zažil takmer úplne presne to čo ja....lebo človek, kt. to nezažil nevie presne pochopiť, čo cítim (cítil si)...snáď čoskoro aj ja použijem minulý čas

[Stan]

Zopár ráz mi zabehlo - zabehne každému - ale to som nebral tragicky.Väčší problém bol tzv. nepodarené prehltnutie - ťažko sa to opisuje - je to taký stav, kedy posunieš jedlo do miesta kedy nastupuje reflex ale keďže mysľou riadiš ten stav do toho bodu tak sa reflexu brániš ,ten ale nejde zastaviť a výsledkom je nepodarené prehltnutie (tak to volám ja).Prehltnem jedlo ale cítim,že ho ten reflex musí potlačiť dolu krkom- fakt sa to blbo vysvetľuje.
Inak Ja mám 44 rokov a kľudne mi tykaj.S negatívnou reakciou som sa vo svojom okloí nestretol (ale asi je to vekom alebo sa ma všetci boja? ).Osobne si však myslím, že ak Ti hovoria"ako nemôžes prehltnúť" nemyslia to zle.
Podľa mňa - keďže sa s tým nikdy nestretli - je to ich spôsob a reakcia ako Ti pomôcť a to zľahčiť problém.Je to to isté ako keď je niekto chorí a Ja mu poviem neváľaj sa už toľko v posteli však si sa už dosť naležal .... jednoducho chceš to zľahčiť a dodať človeku optimizmus - nemusí to hneď byť negatívna reakcia

Takých ľudí, čo majú rovnaké problémy ako My je veľa - veď aj ten článok ,ktorý pomohol mne bol reakciou na problémy nejakej panej ,ktoré sa nápadne zhodujú s našimi.
Neviem či nezaložím klub nespravodlivo neprehĺtajúcich.Samozrejme fakírom bude vstup zakázaný