strach z prehĺtania

[jan2626]

Ahojte,

ja mam ten isty problem ako ste opisali vyssie. Chcem dat do pozornosti, ze problemy s prehltanim riesi LOGOPED - ano aj mne to bolo divne, ale niektori logopedi sa specializuju prave na prehltanie. Takato logopedicka ambulancia je konkretne v Skalici. Inak neviem este kde - musel by som sa opytat kamaratky, pripadne skuste pogooglit.

Co sa tyka problemu s prehltanim - u mna je to spojene najma s dychanim. Nastastie cvicenim (rozne posilnovacie cviky s trenerom) sa zlepsilo drzanie tela, dychanie a tym aj prehltanie, aj ked este je na com pracovat. Hlavne treba pravidelne cvicit a spravne pri tom dychat, nie len snazit sa drzat nasilu telo vzpriamene a tym byt este viac zovrety. Podla toho ako prehltanie opisuju Monika a Stan, by som povedal, ze v ich pripade moze tiez ulohu zohravat dychanie, pretoze:
- zacne to psychickym blokom (vedomie, ze idem nieco prehltnut)
- telo zareaguje tak, ze sa zlakne
- cloveku zacne busit srdce, zrychli sa dychanie
- prave rychlym dychanim nastava sucho v ustach, ktore bolo tiez vyssie spomenute

Treba si uvedomit, ze clovek nemoze naraz dychat aj prehltat. Preto je dolezite sa ukludnit a spomalit dychanie - a to tak, ze sa nadychnem, pockam, vydychnem, opat pockam. Tiez je dobre v duchu si pri vydychu hovorit "kluuuud", naaadych, vydych: "pokooojjj" atd... Tymto sa clovek ukludni. Dalej clovek moze riesit to, ze ide vobec nieco prehltnut - alebo lepsie neriesit (ak sa to v tomto pripade da).

Ked ma clovek pocit, ze nemoze prehltnut, zuje potravu dookola a zpravidla pri tom aj sustavne dycha. U mna sa vytvorila taka podvedoma vazba, ze ked zuvam, zaroven aj dycham, pricom som nevedel urobit prestavku na prehltnutie. A to som mal potravu rozzutu az do tekuteho stavu. Prestavku na prehltnutie si treba vedome urobit a naraz prehltnut. Jasne, ze to nejde lahko a treba to cvicit. Dolezite je najst si na to cas a byt pri tom uplne uvolneny. Zo zaciatku take prehltnutie trva aj par minut, clovek sa pomaly dostava do stavu, kedy ten hlt proste urobi. Po prehltnuti sa opat parkrat zhlboka pomaly nadychnem a mozem pokracovat. Ked mam plne usta a nemozem prehltnut, tak aspon prestanem zuvat - potrava je predsa davno rozzuta, len ju drzim v ustach, ukludnim dychanie a snazim sa prehltnut - vtedy to clovek proste da (aj ked velmi pomaly). Dolezite je nezacat dychcat. Potravu predsa mozem mat v ustach aj bez zuvania - nech si ludia naookolo myslia co chcu. Navyse to ani nie je tak vidiet ako si myslime.

Ked sa clovek hanbi pred druhymi, snazi sa do seba jedlo nejak natlacit, to je jedno ako - a to prinasa dalsi stres a dalsie problemy - urcite sa tomu treba vyhnut. Treba sa upokojit a jednoducho si priznat a vsetkym povedat, ze proste dlho jem, som s tym zmiereny, proste je to tak. Lahko sa to pise, zo zaciatku je to velmi tazke a je to dlhodoby proces. Raz ale treba zacat. A treba pamatat, ze kazdy dalsi raz je to lahsie a lahsie.

Tym, ze som sa do seba snazil po malych hltoch natlacit rozzutu potravu, zvykol som si pri tom nejak divne zvierat hrdlo, resp. robit taky pohyb, ktorym akoby sa priechod v hrdle este zuzil. Vysledok bol, ze som mal pocit, ze mam zovrete hrdlo a ze potrava akoby zostavala niekde v pazeraku. Tiez som doseba akoby hltal spolu potravou dost vzduchu, kym som si neodgrgol, to zovretie hrdla akoby nechcelo prejst. Najhorsie je, ze clovek vtedy podlieha este vacsiemu stresu a panike. Bolo to velmi zle a depresivne obdobie. Nastastie si uz uvedomujem, ze musim byt uvolneny a v klude. Ono to moze byt (a vacsinou je) spojene aj s inymi psychickymi problemami.

Konkretne u mna sa problemy s dychanim a nasledne aj s prehltanim objavili preto, lebo som v strese podvedome zadrziaval dych (dlhorocny proces...) - bol som napaty, nedychal som plynule (ono sa to aj hovori, ze clovek je napaty, ze ani nedycha). Podobne aj ked mi bola napr. velka zima (vonku na zastavke atd...) - nejak som prestaval plynule dychat, zadrziaval som dych. Ono s tou zimou je to tak trochu aj prirodzena reakcia (napr. prepadne sa pod vami lad a clovek sa zo soku v studenej vode ani nenadychne) - ja som to robil na dennej baze pri strese. Teraz si na to davam velky pozor a v ziadnom pripade sa nedostavam do stresu a v kazdej situacii (vratane jedenia) dycham plynule a pomaly. Uz som sa z toho raz poucil a nikdy viac nechcem zazit to co som s pokazenym dychanim, prehltanim a depresiou zazil. Ak mate podobny problem, tak prajem vela zdaru.

[jan2626]

Este aby som nezabudol, k predoslej sprave - dokazom toho, ze clovek dycha spravne, zuje spravne a je uvolneny (co je zaklany predpoklad na prehltnutie) je dostatok slin v ustach. Tie sliny sa clovek nemusi neustale pokusat prehltnut. Treba len kludne dychat a neriesit, ze ich mam v ustach. Zase tolko ich tam nikdy nemam, ze by som ich musel vypluvat. Prave ked clovek prestane riesit to, ze ich musi prehltnut a prestane sa nutit do toho, ze si musi trenovat prehltanie, zacne sa to zlepsovat.

[Stan]

Ahoj Jan.

O tom, že problémy ako máme My riešia aj niektorí logopedici som už počul. Nemám s nimi osobnú skúsenosť.
Najdôležitejšie ja však to ,že ti návšteva u logopéda pomáha.Ja som presvedčený o tom, že za našimi problémami je hlavne psychika a ako správne píšeš najdôležitejšie je zbaviť sa stresu, ktorý vyplýva z toho že máme problémy s prehĺtaním.Každý z nás ma iný spôsob ako sa ho zbavuje. Ja som to najhoršie znášal prvý krát, keď som nevedel čo mi je a ani za svet som nemohol prehĺtať.Dokonca som sa pokúšak stanoviť si tréning s hodinkami, že 1x prehltnem a potom 5 min.odpočinok a znovu prehltnem... .Toto vôbec u mňa nefungovalo a len som sa dostával do horšej depresie z môjho problému. Skúsil som aj sústrediť sa na nedýchanie ale pre mňa to bol ďaľší stres ... .V skutočnosti je to tak, že sa musíš naučiť (znovu) nerozmýšlať o prehĺtaní (svoju myseľ koncentrovať pri jedení na niečo iné) ,nenútiť sa do toho násilím a začať to pomaličky robiť aicky (veľmi ľahko sa to hovorí ,ale veľmi ťažko sa tento návyk znovu získava späť - aspoň mne to vždy trvalo niekoľko mesiacov až rok, kým som sa z toho úplne dostal).
Dobrá správa je, a to si treba uvedomiť, že náš problém je v drvivej väčšine dočasný a keď sa naozaj prestaneme stresovať z jedenia (prehĺtanie,obavy o reakcie okolia ...) , tak postupne prejde a človek sa dostane do stavu pred problémom.Toto by si mali uvedomiť všetci ľudia ,ktorí majú problém s prehĺtaním ,ale inak sú fyzicky v poriadku.Ak si to uvedomia,začnú pozitívne myslieť tak im ten problém postupom času úplne vymizne. Čím väčší stres - tým väčší problém s prehĺtaním (napr.zúžené hrdlo, ani si neuvedomuješ ale tým že sa bojíš umelo zadržiavaš prehĺtavanie ,lebo prehĺtaš veľmi "opatrne" - ťažko sa to opisuje, ,atď.)

Čiže navrhujem ,aby heslom nášho budúceho združenia - Klubu nespravodlivo neprehĺtajúcich - bolo "Don´t worry, be happy" a "Take it easy"

Stan

[monika1411]

Ahojte chlapci som rada, že myslíte pozitívne aj ja sa snažím...a súhlasím, že všetko súvisí so stresom, poslednú dobu cca 2 mesiace sa práve kvôli stresu mi prehĺtanie zhoršilo, ale aj tak je to neporovnateľne lepšie so začiatkom problému, čo vidno aj na váhe . Inak Ján, súhlasím s tebou vo veľa veciach, ani som si neuvedomila, teda až teraz, že anozaj dýchanie a prehltanie su veľmi prepojene. Aj keď snažím sa myslieť pozitívne, občas mám strach, že keď je v súčasnosti pre mňa dosť stresové obdobie že sa vrátim uplne na začiatok a všetko odznova...najmä nato myslím keď som doma( práve doma sa mi to začalo a bolo najhoršie), keď som u priateľa, ďaleko od domova, tak je to lepšie, a možno je to preto, že nechcem aby sa naši trápili kvoli mne.....priateľ to berie inak, on ma vie rozosmaiť, odputat ma od problemov,,,,a naši si myslia že už som okej...a nechem im pridávať ďalšie problémy, dosť ich maju aj bez mojho prehltania.....len ako to ukryt pri spoločných obedoch a večerách

[Stan]

Ahoj Monika.

Viem o akom strachu hovoríš - občas si pripadám ako chrobák truhlík , lebo skoro všetko o čom tu hovoríte ,s tým už mám "bohaté skúsenosti". Takisto som si už bohužiaľ niekoľko krát prešiel aj strachom ,aby sa mi nevrátilo neprehĺtanie.
Naposledy to bolo pred viac ako pol rokom, kedy som jedol držkovú polievku a zabehlo mi a ja som si pomyslel ,aby sa mi to nevrátilo. Samozrejme že vrátilo... Našťastie som si uvedomil,že predsa už som si tým prešiel a podarilo sa mi z toho dostať.
Tak týždeň som aj tak bol trošku(teda dosť) zúfalý ,ale aj tak to bolo lepšie ako pred tým. Potom mi trvalo dlhú dobu ,kedy som mohol jesť s určitými problémami - napríklad raňajky v pohode, polievka v pohode, druhé obedové jedlo -dlhšie mi to trvalo,bol zo mňa taký prežúvavec aj som sa trošku sledoval ako prehĺtam, jesť rožky a chlieb bola dosť katastrofa.Dôležité bolo, že po tom týždni aj keď som mal stále problémy , neboli už takého charakteru,že by som sa bál jesť.Myslel som na to že jem - to áno, taktiež som mal pri jedení problémy ,ale už to ani zďaleka nebolo tak zlé ako pred tým, neriešil som to tak veľmi. Teraz som sa dostal do stavu, že normálne jem úplne všetko, nemyslím na to ani pri jedení , čiže totálna pohoda , ale trvalo to zhruba 6 mesiacov ,kým mi odozneli všetky príznaky. Môj recept ako som sa z toho dostal je stále ten istý - snažiť sa na to nemyslieť, nájsť si spôsob ako sa od koncentrácie na prehĺtanie odpútať (na to návod neexistuje, každý si musí nájsť vlastnú cestu...).Taktiež mi pomohlo vedomie, že už som si tým prešiel a vedel som, že skôr alebo neskôr sa to zlepší .... a hlavne som už vedel čo mi je, nie ako prvý krát, kedy som absolútne nechápal a nevedel aký problém mám.
P.S. Ja si myslím, že si čiastočne vyrábaš problém tým, že máš strach aby si nespôsobila trápenie svojim rodičom a preto im o tom nehovoríš , ale to je len môj názor, ktorý vyplýva z toho ,že mne sa zakaždým polepšilo, keď som o probléme hovoril s najbližšími (nie že by som mohol prehĺtať ale tak nejako sa mi uľavilo..)

Ale dosť bolo výlevov. Prajem vám všetkým príjemné prežitie vianočných sviatkov veľa zdravia, šťastia a veľmi ,veľmi málo seba analýz

Stan

[jan2626]

Ahojte,
ja nesuhlasim, ze riesenie je len v tom "aby na to clovek nemyslel". Poviem priklad: ked clovek kriva na jednu nohu, zvykne si na to a nemysli na krivanie, to ale neznamena, ze ked na to nemysli, ze prestane krivat. Ak si chce dat nohu do poriadku, musi navstivit napr. fyzioterapeuta a robit cviky, ktore vyriesia jeho problem.

Prehltanie je zlozity mechanizmus, ktory ma svoje fazy, pouzivaju sa pri nom specificke nervy a svaly. Ak to z nejakeho dovodu robime nespravne (t.j. akoby sme "krivali"), treba zistit ako sa to ma robit spravne a zacat to cvicit. Potom pride faza, kedy na to nebudeme mysliet a pojde to samo.

Ako som uz spominal, v mojom pripade zacali problemy s prehltanim prave kvoli nespravnemu dychaniu. To bolo sposobene nespravnym drzanim tela a nejakymi dalsimi problemami. A samozrejme aj stresom (tu je ta psychicka stranka, ktora ale nesposobuje problem priamo s prehltanim, sposobuje "len" nespravne dychanie, stuhnutie svalov, napatie...). Zvysok sa dostavi neskor pri jedle, ked chceme prehltnut.

Cize postup by mal byt nasledovny:
1. zistit, ci spravne dycham, ked som v pokoji:
Da sa to vygooglit - vzduch by mal ist az do spodnej casti pluc, spodne rebra by sa mali roztiahnut, brucho zdvihnut, pricom zdvihnutie brucha sa nema robit brusnymi svalmi, ale skor branicou, ktora je cca na konci hrudneho kosa - t.j. svaly v oblasti zaludka. Inak povedane, nadychnem sa pomocou branice a brucho sa zdvihne v podstate aicky, kedze vzduch v plucach tlaci obsah brusnej dutiny smerom nadol...a pri vydychu naopak, stiahnu sa svaly v oblasti zaludka a vzduch ide von z pluc. Dolezite je riadne vydychnut, je to zaklad pre nadych, ktory za nim nasleduje). Dobry clanok: (EN) http://www.quickanddirtytips.com/busine ... eKGMi.dpuf (a cvicil som to aj s fyzioterapeutom)

2. zistit, ci spravne dycham pri prehltani:
Tu je o tom perfektna vedecka studia: (EN) http://news.health.com/2009/03/26/swall ... -disorder/ - oni tu studiu robili na ludoch, co maju plucne ochorenie tzv. COPD. Ja ho sice nemam a predpokladam, ze ani vy nie, ale aj tak ten clanok na mna sedi ako uliaty, pretoze tam vyslovene pisu ako dychanie s prehltanim superia o horne dychacie cesty v pripade, ze mate posahane dychanie (a neverili by ste kolko ludi podla litereatury dycha nespravne...). Ludia s COPD ho maju posahane preto, ze napr. fajcili a odchadzaju im pluca. Ja som mal dychanie posahane preto, lebo som nespravne pouzival dychacie svaly). Pisu tam, ze PREHLTNUTIE o zdravych jedincov nastava medzi zaciatkom az stredom casu VYDYCHOVANIA vzduchu z pluc. U tych, ktori prehltaju nespravne nastava prehltnutie po vydychu, alebo dokonca pri nadychu, co je uplne uplne zle. Ked ste nadychnuti a mate v plucach vzduch, vznika dobry a potrebny tlak na to, aby ste potravu nevdychli do pluc. Taktiez pisu, ze normalne sa nenadychuje a nevydychuje po kazdom prehltnuti (co opat robili ti, co mali problemy s prehltanim a rovnako som to robil aj ja).

3. ak problem nevieme odstranit sami, treba ist na vysetrenie. Tu je cerstvy clanok o tom kde, co a ako to prebieha... (konecne to niekto popisal!). Je tam spomenuta ta Skalica ako som uz pisal vyssie.
TENTO CLANOK 3x PODCIARKUJEM A 8x ZVYRAZNUJEM: (SK) http://liek.beautywoman.sk/clanok/2297 !!!!!!!!

Dalej co sa tyka dychania a drzania tela pri sedeni, stati, pohybe a k celkovej pohode mi pomohla kniha Spravne drzanie tela (podnadpis Pre zivot bez bolesti, napatia a stresu). Odporucam vam ju. Napr. ja som o sebe zistil, ze tym, ze som mal neustale pocit, ze sa hrbim (praca s pc, skola atd...), snazil som sa sediet rovno tym, ze som tahal hlavu dozadu (retrakcia). To je uplne zle! To taktiez prispieva k problemom s dychanim a prehltanim.

Vela stastia.

[jan2626]

Caute,
absolvoval som vyssie spominane vysetrenie a potvrdili mi dysfagiu - teda problem s prehltanim. Na napravu prehltania som dostal nasledovny CVIK:

- spicku jazyka si cvakneme medzi pery, resp. medzi predne zuby
- hlavu drzime sklonenu (skrati sa tym hrdlo - vtedy je cesta v hrdle kratsia)
- naprazdno prehltneme (akoby nasilu). Opakovat 10x. Treba mat pri tom vlhky jazyk, inak je prehltnutie nemozne.

Pri prehltani jedla ma byt spicka jazyka hore, aby zadna cast jazyka mohla klesat - vtedy nastane prehltnutie.
Cvicim to asi druhy mesiac a vidim podstatne zlepsenie Dufam, ze to pomoze aj vam. Prajem vela trpezlivosti.

[Stan]

Držím palce, aby si dysfagiu porazil čím skôr. Lebo ,že ju prekonáš tomu verím , malo by to byť len otázkou času.

[monika1411]

Ahojte držím palce všetkým, ktorí majú spomínané ťažkosti.....a naozaj je to otázkou času...kedysi pred dvoma rokmi som si myslela, že už nikdy nebudem normálne prehĺtať, že nebudem môcť sa najesť v reštaurácii a že ma to obmedzi na celý život...teraz však viem, že kedže to u mňa bolo všetko pschyického povodu, že sa to dá zvládnuť....sú lepšie a horšie dni ale dokážem existovať

[Ivana123456789744]

Ahojte...tiež mám problémy s prehĺtaním a už neviem čo ďalej. Stále sa mi to zhoršuje a ja sa proste nechcem zadusiť. Zhoršuje sa mi to v spoločnosti, ale predtým mi to nikdy nevadilo .. Často som chodila do reštaurácie alebo na nejaké spoločenské udalosti kde mi nerobilo problém jesť pred ostatnými. Teraz som už ani dávno v reštaurácii nebola a asi ani nepôjdem .. Neviem ako to prekonať, nepomáha mi keď pri jedení myslím na niečo iné..