"Strach z ľudí"

[Nonika]

Ahoj. Mám 17 rokov a "menšie" problémy....

1, Keď som s ľuďmi kt. aspoň ako-tak poznám, cítim sa fajn.. ako náhle idem niekde do väčšej skupiny ľudí...som "v tom"..začnem byť nervózna, panikárim, niekedy nastávajú aj žalúdoč. problémy a pod. ... neviem sa uvolniť, neviem byť sama sebou... trepem blbosti... Idem si už na nervy, neviem ísť nikde do väčšej spoločnosti... som vystresovaná ako mravec....... A taký podob. problém mám aj s "chlapmi" ale to už nejdem rozoberať... Ale zase v spoločnosti kt. poznám viem mať veľké ústa a rada si poviem svoje....
2, Som strašne NEsamostatná...neviem sama prejsť cez mesto-nerada chodím sama..premietajú sa mi v hlave primitívne myšlienky ako napr. : smejú sa na mne, ohovárajú ma, chodím rovno?... Bez blízkej osoby neviem ísť ani len do obchodu (iba ak so psom ale psa si nemôžem zobrať napr. do školy )
...Je mi zo samej seba čudne, neviem čo mám robiť aby som sa aspoň trochu viac odvážila a aby som bola samostatnejšia... neviem či ma niekto chápe, ak áno budem rada ak mi nejako (múdro) pomôže.

[Nonika]

PS: + stres= často stresujem...a to niekedy aj z úplných maličkostí..a bojím sa, že sa to čoskoro prejaví aj na zdraví... robím často z komára somára...ale niekedy aj naopak... ;D... presne to tu neviem popísať....počula som, že sú n a stres aj nejaké lieky, no myslím si, že je hlúpe "dopovanie" sa takýmito liekmi v 17tich. ....ale už aj v škole to ide so mnou dole vodou, zlé odpovede.. nechce sa mi tam chodiť-zlé pocity....a pod. .......

[stanka]

ja nemam 17ale 27rokov a mam podobny problem,trva to uz nejakych 7,6 rokov. Kym som v spolocnosti rodiny alebo blizkych je vsetko v poriadku,akonahle som v praci,kde nemame dobry kolektiv a mam volaco napisat alebo naliat do pohara,cela sa rozklepem a neda sa mi nic vtedy neda sa to zastavit. minule sa konala mensia oslava a namna to zase prislo nemohla som ani jest pre klepanie,tak som len tak sedela..niekto si povie ze to je nic maly problem ale mna to velmi trapi,napr priatel ma chce zoznamit so svojimi znamimi niekde sadnut,no ja to odmietam koli klepaniu,vsak sa nebudem moct ani napit pre moj stav,ktory sa objavi mam to vyskusane a niet pomoci vtedy ani persen nepomaha,trapi ma to lebo ma to obmedzuje stretavat novich ludi,pripadam si nemozna,neschopna,neviem to vyriesit..mam s toho velke starosti,velakrat koli tomu placem,prosim boha aby ma toho zbavil,aj ja chcem normalne zit...aj pracu by som chcela zmenit,no len tazko

[izabela09]

Ahojte toto je moj prvy prispevok "moj" problem!
Neviem ako ho nazvat ani kde ho presne zaradit. Mam 32 a 1dieta 2rocne! Som clovek ktory od svojich 19 stal pevne na vlastnych nohach:-) pracovala som roky vonku,samostatna atd.
Mam podobne priznaky ako pisete.
No nie vzdy v rovnakej frekvencii.Pripisujem to aj ze moj zivot sa zmemil, som na materkej (tym padom nie kazdu minutu v kontakte s ludmi).
Bola som na svadbe,no tam som sa citila vyborne, z 300ludi som poznala tak 7,no ziadne napetia, tras ani nic podobne.
NO ked mam ist sama do obchodu ahlavne ked je ten obchodik maly,,tak koniec. Raz mi ponukla predavacka ovoniat vonu,a ja som nedokazala ani len pohnut hlavou! "vymyslela som si ze ma boli hlava" .No nechcem takto dalej prezivat najkrasjei roky mojho zivota! Mozno som nikdy nebola tou najzrelaxovanejsou osobou,,no takto nie.
Chodim s dcerkou skoro kazdy den vonku,nezijem na SK. Su tu parky,potrebujem otvorene priestranstva.
Je tam vzdy vela ludi, nemam problem komunikovat,no akoby som mala strach z urcitych typov ludi,,prilis autoritativny a pod.
Mam pocit, ze tato fobia, v nas je niekde hlboko zakotvena, a vysla z nejakej priciny! mozno z detstva a pod. tiez tras,som uz niekedy zazila, ale to tiez pripisujem prilisnej koncentracii na nieco. Clovek sa musi naucit odputat pozornost, ak o tom vieme! Viem je to tazke,ved to skusam aj Ja.-) V dnesnej dobe mame uz kady nieco".. Tiez to nieco ovlyvnuje co prave prezivame,a podla toho sa to moze ukludnit alebo stupnovat...No vynulovat by sm to chcela raz a navzdy. Ale nechcem to brat ako trageiu,,tragedie su o inom. Najlepsie na to je, ze ludia vam do halvy nevidia, absolutne nevedia co v tej chvili prezivate. Urcite nam hcyba aj vacsie sebavedomie. POdla mna take nieco preziva kazdy den velmi vela ludi,len s ao tom nehovori.. Zelam vam i mne len pozitivnu mysel,,

[sprite1]

Dobrý deň, prečítal som si vaše príspevky a musím reagovať. Panický strach z ľudí alebo celkovo panický strach je neprirodzená forma strachu a pokiaľ tým človek trpí chronicky je to psychická choroba. Trpím ním už asi 7 - 8 rokov. Momentálne mám 19 rokov. Ničí mi to život, je to samozrejme spojené z úzkosťami a depresiami. Kamarátov mám ale mám veľký problém naviazať kontakty z dievčatami lebo mám strašný strach zo sklamania alebo z výsmechu, totižto u mňa to spôsobila trauma z detstva spojená z ľudmi. Kto trpí panickým strachom sám sa z tým nevysporiada. Treba navštíviť psychológa alebo psychiatra, pozor ! netreba ale zabúdať že psychiatri liečia efektívne, ale psychofarmakami čiže tými najsilnejšími liekmi na trhu po liekoch proti bolesti. Ja užívam neurol, potláča to úzkosť, aj panický strach, zrobí to v duši veľkú pohodu ale je natom závislosť veľmi silná takže si najprv veľmi dobre rozmyslite či psychológ alebo psychiater, pokiaľ nepomôže psychológ treba bohužial psychiatra a nejak kontrolovane užívať tieto lieky lebo tým sa proste nevyhnete. Je to smutné, ale keď sa toho chcete zbaviť inou cestou to asi nejde, lebo samý vlastnou vôľou sa toho nezbavíte, z vlastnej skúsenosti viem že keď sa človek s tým snaží bojovať ešte to len naberá na sile. Nemáte sa začo hanbiť, je to choroba ako každá iná človek za ňu nemôže a život takto je príšerný verím že nikto nechce takto žiť.

[Cold]

sprite 1 Ak máš len strach zo zosmiešnenia pri rozhovore s dievčatami skús si experimentálne kúpiť Guajacuran a dať si to cca 20 minút pred nejakým stretkom. Má to slabý ukľudnujúci účinok a je to volne predajné aspoň v ČR. Mne osobne to pomohlo ked som mal ist na pohovor do práce, bol som od rána strašne nervózny dal som si to na odporúčanie sestry farmaceutky a ukludnilo ma to.
Asi sa to nedá brat dlhodobo ale za štart a na skúšku to rozhodne stojí za to.

[sprite1]

Ten liek som bral. Absolutne nijak mi nepomahal a to som jedol aj 5 tabletiek naraz. To co mam ja je silna zalezitost, taky strach ktory zatial dodnes dokazal utlmit len cely neurol 1mg co je uz mocne silny liek.

[macik31]

Dobry den,mam 39 rokov a striedavo mi je lepsie a horsie,prave som v stave,ze hrozne,som na materskej a zistujem,ze cim dlhsie som sama doma,tym viac sa bojim ist medzi ludi a komunikovat,citim sa menejcenna a sebavedomie je totalne v keli,akonahle mam prehovorit s cudzim clovekom,cela sa trasiem a predtym ako mam niekoho oslovit koli banalnej veci premyslam,ako na to,aby som to zvladla,ale nakoniec to dopadne katastrofalne,cela sa rozklepem a oflakatiem..boze tieto stavy uzkosti ma nicia..kolko mam rokov a neviem si rady..uz ani s blizkymi ludmi a ked mam byt v kolektive..tak uplna katastrofa,ani rodina ma uz nesmie oslovit,aby som nebola stredobodom pozornosti..mne uz staci,ze mam ist si nieco vypytat,alebo niekomu zagratulovat...anezvladam to..na zajtra som objednana uz ku psychiatricke,o com vie len moja sestra..neviem,ci to pomoze,ale sa zas bojim,ci budem dost pozorna ,pretoze dcerka je malinka,a ci to nestlmi moju opateru ..boze,citam tu vase clanky a viem,ze taki ako ja existuju,ale aj tak sa citim hrozne sama a pritom je to paradox,ze medzi ludmi sa citim slaba,nesvoja,nesikovna..

[stil333]

toto sa bez liekov neda zvladnut, ak si to rozmyslíte , tak sa ozvite . paniku, uzskost este nik neprekonal "na holo"STILNOX, HYPNOGEN, DIAZEPAM, XANAX, NEUROL, LEXAURIN OXAZEPAM ELENIUM, len vážne celé slovensko píšte na mail stil333@azet.sk spokojnosť zaručujem. diskrétnosť samozrejmosťou, len seriozna klientela.

[lenuska1212]

Ja si neviem pomôcť už s ničím a trvá to už 5 mesiacov. Všetko začalo ako som mala 5 ročný vzťah a bývalý ma opustil kvôli inej babe. Pripadám si škaredá, menejcenná a sebavedomie to už ani neviem čo je. Ako som sama doma, cítim sa v pohode.No ked sa mám stretnúť s kamarátmi alebo s novými ludmi alebo návštevou lekára celá sa rozklepem, zle sa mi dýcha, nevnímam nič okolo len mám hrozné stavy. V reštauráciach sa neviem ani najesť lebo mám pocit, že sa na mna každý pozerá a tak sa mi rozklepú ruky, žeby som sa ani nenajedla. Bojím sa strašne tých situácií lebo sa len strápnujem a neviem ako si s tým pomôcť Chcem žiť tak ako predtým! Ked som tieto veci nevnímala a brala ich také aké boli. Bola štastná a nebálasa ničoho.... Prosim kto mal niečo také podobné nech sa mi ozve a poradí mi.