"Strach z ľudí"

[santos]

Ako hlavná príčina strachu tu býva zmieňovaný strach z odmietnutia či kritiky . Človek je presvedčený o tom , že budí vo svojom okolí zlý dojem , obáva sa toho , a teda sa radšej vyhýba situáciám , kedy by mohlo dôjsť k hodnotenie jeho vlastnej osoby . Jedinec žije každodenne sa strachom , čo si o ňom druhí pomyslia .

Sociálnou fóbiou trpí odhadom niekedy počas svojho života 3-13 % populácie . Problémy často začínajú v puberte ( najčastejšie v čase medzi 14 a 20 rokmi ) , dotyčný sa bojí v spoločnosti iných ľudí hovoriť , telefonovať , spievať , mať preslovy atď . Obvykle je možné identifikovať situácie , kedy sa človek cíti lepšie ( napr . Medzi príbuznými ) a kedy horšie . Strach vedie k snahe sa takýmto situáciám vyhnúť . To môže viesť až k sociálnej izolácii , stránenie sa spoločenským príležitostiam , návštevám atď . Dneska sa to už da liečit ,

[jarka]

Ahojte.Som tu prvykrat,pretoze som si hladala nieco o socialnych fobiach a prisla som tu,precitala si vase prispevky a tak hodim aj svoj.Mohol by tu odpovedat aj nejaky klinicky psycholog.
Mam 34rokov a strachom z ludi trpim priblizne co si spominam cca od mojich 21rokov.
Som medzi ludmi,ktorych uz dobre poznam a mam ich rada,uplne v pohode,aj medzi rodinou som v pohode a ukecana viem byt dost.No ludi si vyberam.Ak sa citim zle vnutorne pri niektorych ludoch,ktorych dobre poznam,no neviem sa pri nich
ukludnit,je to preto,ze mi bud uz nejakym sposobom ublizili,a su dost prisni niekedy.
Nedobre sa citim pri silnych autoritativnych osobach...
A citim to z nich...ked oni niesu v pohode namiereni ku mne,aj ked
nic nehovoria,ja to z nich citim.Je tazke byt potom pri nich v pohode a
ako sa hovori-prelomit lady.Zas pri ludoch,ktori mi mozno aj v zivote
ublizili,ale citim,ze ma maju radi,pri nich so uvolnena.Vobec ziadny problem.To sa tyka vacsinou mojej rodiny.Konkretne,zle stavy mam pri otcovi,svokre niekedy,ked z nich citim negativnu energiu voci mne...
Mozno to si len namyslam,ale myslim,ze nie.Ked citim dobru pri nich,viem sa
uvolnit aj pri nich.To iste uz zacinam vnimat aj pri muzovi.
Ale pred cudzimi je to uplne ine.Len co niekde idem,ci vonku,ci na ihrisko,kde je viac ludi,tam sa moja uzkost stupnuje.
Pocit,ze na vas pozeraju a skumaju vas,vase chovanie,atd
je abnormalny,lebo to tak vobec nemusi byt,no mam strach pozriet sa im priamo do oci,ci pozeraju ci nie,proste si to myslim.
A ak by sa pozerali,mam sto chuti im povedat,co tak cumis...
No radsej sa pohnem a idem prec,ak situacia dovoluje.
Teraz beriem neurol,co muzovi dala doktorka,ked mal kvoli stratenej praci akusi fobiu...
Poprosila som ho,nech vyberie aj pre mna,akoze on.No ona ho zjazdila,ze takto sa to neriesi,
ze je to len na chvilku,lebo vznika zavislost z toho...zavislost kazda rovna sa abstinencne priznaky...
Chvilku mi to pomohlo,0,25,no mam pocit,ze to nestaci,lebo sa mi pri nom napetie a uzkost
znova objavilo...Mam chlapca,vraj autistu-ale inak velmi sikovny a chytry,no
hyperaktivny a dievca,trosku nainfikovana od brasku,no dufam,ze bude v pohode,ked
nastupi do skolky.Jeho otec bral xanax,dodnes neviem preco,vraj kvoli
alkoholu...Moj otec tiez berie nejaky xanax,potajme som zistila s mamkou,asi preto,ze sme mnoho rokov boli
rozhadani...No prejdem k veci.Myslim,ze da sa strach zvladnut,ale to je tazke...
Mala som pred rokmi take stavy,ze strach na zastavke pri ludoch,len tak z nicoho nastal....potom v buse.vsetko bolo ok,a zrazu z nicoho nic prisiel,a to tak velky,ze som chcela v tej sekunde vystupit,lebo som citila,ze sa to zacne prejavovat mykanim ruk,tela,a tak.Fuuuj.Neprajem nikomu taky pocit.Co som vtedy urobila?Na najblizsej zastavke vystupila a vsetko sa vo mne
tak uvolnilo ze az.vav.to bol pocit absolutnej slobody.Radsej som chodievala potom pesi.Neznasala som stat ani na semaforovych prechodoch..ked so musela stat a cakat,a na druhej strane ludia...fuj.auta....No potom to odislo.Mozno to vzal Boh neviem,no je to tu zas.mam deti a zas tomu celim,aj ked vdaka Bohu nie v takej silnej miere ako pred rokmi.Asi je to tym,ze som s nimi,lebo ked som bola sama alebo som bez deti v obchode,zas to nastava...
Nerozumiem preco vtedy,ked som sama...alebo aj ked nie som s detmi ale inymi ludmi,stava sa mi to...
Moje deti su ako moja ochrana,nemam cas sa zaoberat pri nich takym niecim,lebo mi davaju zabrat.
No ked sme na ihrisku,v kutiku a pod.a oni su bezomna,lebo sa hraju,zas som nervozna z tych ludi,a radsej chcem byt len pri detoch.No co na toto povie psycholog???Je toto socialna fobia???