strach z cestovania

[Dalma]

Mám 28 a už niekoľko rokov presnejšie 4 čo sa liečim -mám úzkostnú poruchu. Pociťujem neznesiteľný strach vo veľkých obchodných domoch, keď čakám v dlhej rade napr. na pošte, a najväčším problémom je cestovanie. Nedokážem sa nikam vybrať viac než 10 km od môjho mesta. Skúšala som všetko možné, ale nikdy sa mi nepodarilo vyhrať nad mojím strachom. Závidím ľuďom, kt. idú na dovolenky, pretože pre mňa je to niečo nemysliteľné. Chcela by som sa však opýtať ako dlho budem ešte bojovať sama so sebou, a ako dlho budem závislá od liekov. Chcem žiť tak ako predtým, cestovať, smiať sa a predovšetkým nemať strach. Ďakujem za odpoveď

[Richard Gróf]

Dalma, dala ste mi prilis malo informacii na to, aby som vam mohol dat relevantnu odpoved. Neviem, co presne ste skusali, ani preco to nevyslo. Lieky nie su vsetko... pri uzkostnych poruchach je rovnako ucinna aj psychoterapia - najviac metody kognitivno-behavioralnej terapie (pozrite viac pri odpovedi petrovi http://www.forum.onlinepsycholog.sk/uzkost-strach/tazko-povedat-t14.html). Ste v kontakte so psychologom? Ak nie, mozno by bolo dobre nadviazat spolupracu s niekym, komu doverujete. Ak ste uz za psychologom bola a nevyslo to, skuste niekoho ineho. Psychologovia nepouzivaju rovnake metody a postupy, mozno Vam bude viac vyhovovat niekto iny. Ak s niekym aktualne spolupracujete, je dobre opytat sa na dlhodobo neustupujuce symptomy jeho. Pozna okolnosti Vasich tazkosti daleko lepsie nez ktokolvek na tomto fore. Ak lieky nezaberaju, diskutujte tento stav tiez s Vasim psychiatrom.
Zelam, nech sa Vam coskoro podari najst tu spravnu cestu...

[Dalma]

Dakujem za odpoved, samozrjme som skúsila sedenia u viacerých psychológov, ale k ničomu sme sa nedopracovali, boli to len vyhodené peniaze. Aby som však upresnila moj stav je podobný ako u Petra, ked ma prepadne strach, mám hmlu pred očami, vypadáva mi obraz, som dezorientovaná, napína ma na vracanie, buší mi srdce a mám strach, že odpadnem- veru už som aj 2xodpadla. Skúšala som cestvovat (pretože to mi robí najväčší problém), nikdy som však nedoraziloa do vytíčeného ciela, obyčajne som skončila na polceste a na pohotovosti ,a 3 dni sa potom spamätávala z cestovatelského šoku. Preto ma strašne mrzí, že k moru sa tak skoro nedostanem. Chcem sa opýtat čo je vlastne spúštačom tejto úzkostnej poruchy? Nikto mi nevie povedat. Predtým ako som ochorela mala som perfektnú prácu v zahraničí, všetko som tým stratila. Teraz mám pocit, že sa stále točím v jednom začarovanom kruhu. Posledná otázočka: je to choroba, ktorá je na celý život, alebo mám šancu sa z tojho dostat? ( v rodine nikto nemal problémy podobného charakteru ) Ešte raz velmi pekne dakujem. Dalma

[Richard Gróf]

Hmmm, neviem co predchadzalo Vasemu cestovatelskemu experimentu... ale vstupovat do situacii, ktorych sa najviac bojite, sa odporuca az po dobrom zvladnuti relaxacneho treningu... otuzovanie strachom ma byt postupne a na dalsi level sa ma postupit az vtedy, ked sa zvladne ten predchadzajuci. Teda velmi ilustracne... zacnete iba s predstavami...ked sa dokazete uvolnit (zrelaxovat) aj pri predstave, ze idete autobusom, mozete to skusit na zivo a cestovat jednu zastavku. Ak vam po niekolkych opakovaniach nerobi problem uvolnit sa pri tejto velmi kratkej ceste, mozete skusit 3 zastavky... atd. ... az sa odhodlate na 20min. do najblizieho mestecka a raz snad aj do Egypta. Este raz podotykam, ze je naozaj dolezite pred tym zvladnut relaxaciu, dychanie a podobne ovladanie fyziologickych prejavov. Priebeh takehoto treningu je maximalne vhodne pocas celej doby pravidelne konzultovat so psychologom/terapeutom... napr. ci nerobite chyby... ako o tom rozmyslate... ci nejdete prirychlo a pod.

Co sa spustaca tyka... zavisi podla toho, na co pytate... ci na terajsi spustac konkretnej epizody strachu alebo ten prvotny, ktory spustil poruchu ako taku. Konkretnu epizodu strachu obykle spusta tzv. anticipacny alebo sekundarny strach, teda to, ked sa uz dopredu bojite, ze "to" na Vas pride. Tento strach vyvola prve fyziologicke priznaky, ktore vystrasia este viac a uz sa spusta panika... Ak sa pytate na primarnu pricinu poruchy ako takej, nikto Vam nevie povedat mozno preto, lebo to nemusi byt jedna vec, ale moze ich byt viacero sucastne... moze to byt geneticka dispozicia, struktura osobnosti, docasna neurochenmicka nerovnovaha (malo zivin, malo spanku, drogy), nasledok emocionalne silnej udalosti, nasledok dlhodobeho alebo prilis intenzivneho stresu, podporovat to mozu nase postoje a presvedcania, atd. Patrat po pricinach mozte napr. na terapeutickych sedeniach so psychologom. Otazka znie, ci ked to, ze budete poznat pricinu v minulosti, nejako zmeni Vase prezivanie v sucasnosti. Mozno ano, mozno nie. Mozno sa hnevate, ze ste kvoli chorobe o vela prisla a odhalenie priciny by Vam pomohlo hnev konkretne nasmerovat (napr. na okolnosti) a zaroven by Vam mohlo pomoct zbavit sa pocitov zodpovednosti za to, co sa Vam deje (ulavit od vycitiek, pochybnosti a hnevu na seba). Mozno ste presvedcena, ze ked pochopite prvotnu pricinu, pomoze Vam to zastavit nasledky v sucasnoti - o tomto su presvedcene tiez niektore smery v psychoterapii, hlavne ak sa jedna o odhalenie podvedomej motivacie k udrzaniu symptomu ako priciny daneho stavu. Mozne je ale tiez to, ze aj ked odhalite pricinu, nebudete ju moct zmenit (napr. zistite ze Vam to spustil nejaky traumatizujuci zazitok)... alebo aj ked ju zmenite (napr. vysporiadate sa s traumou alebo upravite spankovy rezim alebo zmenite myslenie, atd.) mozete zistit, ze strach je tu stale.... pretoze prvotna pricina, ktora to spustila na zaciatku, nemusi byt ta ista ako pricina, ktora to spusta v sucasnosti... napr. anticipacny strach. Navyse ani po dlhodobom patrani si nemusite byt prvotnou pricinou uplne ista, pretoze to byva vacsinou viacero veci zaroven. Mozno vsak nehladate prvotnu pricinu, to nie je z Vasho prispevku zrejme. Ak sa chcete o prvotnych, ale hlavne o sucasnych-udrziavacich faktoroch dozvediet viac, mozete si precitat nejaku odbornu literaturu odporucam napr. http://obchod.portal.cz/produkt/uzkostne-poruchy/ - je tam toho dost o pricinach vseobecne....alebo mozete kontaktovat psychologa priamo s objednavkou patrania po specificky Vasich spustacoch.
Dalma, ked citam Vase posledne vety mam pocit, ze to, co hladate (mozno aj cez porozumenie pricin) je nadej, ci sa z toho dostanete... istota tu neexistuje, ale inspiraciu mozete najst v pribehoch mnohych, co si s tymto ochorenim poradili. Teda na Vasu otazku... uzkostne poruchy nemusia byt na cely zivot... a verim, ze pri Vasom vytrvalom usili, ani ta Vasa.