STAV

[elsy]

Dobry den,
som liecena na panicku poruchu a uzkostnu poruchu zatial uspesne vsetky ataky skoro vymizli a vsak som teraz spozorovala teraz taky vnutorny stav ktory ma nuti do placu a zamyslanim sa nad zivotom, preco zijeme, naco, ako,co by sa zmenilo keby som tu nebola a take veci...je to silny emocny stav ktory trva par minut,ale je hrozny boli ma na hrudi a mam pri nom aj stazene dychanie a stale musim mysliet na tu bolest ako keby som uz umierala nechapem.Mam len 18 rokov tak neviem ci to nie je vekom.
Poradte prosim co robit a co to vlastne je ?
Dakujem. Lucia.

[Richard Gróf]

To je naozaj zaujimave. Preco si, Lucia, myslis, ze tvoj STAV nie je panicka porucha? V com je iny? Tou uzkostnou poruchou myslis "generalizovanu uzkostnu poruchu"? Aku liecbu si podstupila? Prosim, ak sa ti da, skus napisat viac.

[elsy]

neviem bolo mi len povedane ze je to uzkostna porucha ale aka neviem... a neviem ale je to taky zvlastny psychicky stav pri ktorom sa mi hromadia otazky preco zijem, ci nieco vobec dokazem + pocit vnutorne tazky,ze to nezvladnem,som taka zakomplexovana z toho ze neviem co s ty, ...neviem co to je

liecim sa dodnes stimulotonom+atarax,ktory mi predpisala neurologicka doteraz bolo vsetko okej+chodim ku psychologovi,ktory sa so mnou rozprava a 2 mi robil aj hypnozu +dychacie cvicenia+relaxacne cvicenia

ten zvlastny stav je vlastne nieco co som doteraz nemala ,ale musim priznat ze doteraz mam take panicke stavy napr. myslim ze odpadnem,mam pocit tazkych noh, busenie srdca, tetanicky syndrom,ale to casom ustupilo a snazim sa byt silna...ale ten pocit bojim sa ze zosaliem alebo ked pojdem niekde z krajiny ze sa mi nieco stane a nikto ma nezachrani napr. v lietadle

[Richard Gróf]

Aha, "uzkostna porucha" bola pravdepodobne myslena ako zaradenie panickej poruchy. Tj. panicka porucha patri medzi sirsiu kategoriu uzkostnych poruch, nie su to dve odlisne diagnozy. Kazdopadne par minut trvajuci silny emocny stav s bolestou v hrudi, stazenim dychanim a strachom z umierania pri nezistenom objektivnom naleze je citankovy obraz panickej poruchy. Vase symptomy su mozno teraz niecim odlisne od tych predchadzajucich, ale s velkou pravdepodobnostou je to stale panicka porucha. Lucia, je vyborne, ze liecba odstranila viacere predchadzajuce tazkosti, ale zda sa, ze este nie ste uplne za vodou. Urcite konzultujte svoj "STAV" s osetrujucim lekarom a svojim psychologom a pokracujte v liecbe.

[elsy]

Pan psycholog, este mi hlavou preletuju neustale take myslienky,ze ma uz zivot nebavi hoc ma bavi a chcem zit... a potom ze preco ziju ludia napr. na ulici ked smrt je bezbolestna ze aspon by netrpeli a take bludky

[Richard Gróf]

Plati to, co som uz pisal v inom prispevku...

S vtieravymi znepokojivymi myslienkami sa da zaobchadzat roznymi sposobmi. V principe plati nebojovat s nimi, ani ich velmi nerozvijat... nedodavat im dodatocnu emocionalnu energiu. Mysel produkuje mnoho asociacii, myslienok, fantazii... Niekedy sa objavuju bizardne veci, inokedy nas moze napadat viac znepokojivych, pesimistickych myslienok, pri inom rozpolozeni a zivotnej situacii to moze byt zas agresia, euforia a pod. Ak su myslienky neprijemne a prichadzaju zdanlivo bez priciny, nebojujte s nimi, nebojte sa ich, nehnevajte sa na seba, ze Vas to napada, ani sa nimi prehnane nezapodievajte. Denne nam prejde hlavou tisice myslienok bez toho, aby sme ich vyvolavali alebo riadili. Proste pridu a zas odidu. Tie, ktore su pre nas dolezite podrzime a rozvijame. Ak sa nejakych myslienok bojime alebo sa ich silou mocou chceme zbavit, v podstate na ne myslime a tym ich zivime este viac.

...ak mate uzkostnu poruchu, mozno Vas zvlastne myslienky, ktore prichadzaju bez dovodu znepokojuju o to viac, mozno Vas napadne "Co ak sa zblaznim, prepne mi" alebo "Co ak si nieco urobim"... "Ak nemam pod kontrolou vlastne myslienky, mozem sa spolahnut na to, ze mam pod kontrolou vlastne spravanie?" Pri uzkostnych poruchach sa strach z vlastnych myslienok objavuje casto. Cim viac sa ich bojime, tym viac o nich rozmyslame... tym viac nas napadaju. Poznam vela ludi s roznymi uzkostnymi poruchami, mnoho z nich sa balo vlastnych myslienok a straty kontroly, ale v skutocnosti sa nikomu okrem strachu nic horsieho nestalo - taketo myslienky nikoho neovladli, ani sa nikto z nich "nezblaznil". Pri uzkostnej poruche sa niet coho bat. Najucinnejsie je zmenit postoj k tymto myslienkam - prestat sa kvoli nim znepokojovat a brat ich ako zvlastnu, ale neskodnu hru nasej predstavivosti. Existuju aj dalsie metody a techniky, ako s myslienkami zaobchadzat, ktore mozte prebrat so svojim psychologom. Znova len doporucujem, prekonzultujte to s nim, pozna Vasu situaciu ovela dokladnejsie.

[elsy]

ano , uvedomujem si , ze ja som prave tym spustacom ,ktory si to vsetko namysla a chcem brat zivot tak ako pride, ale co ak sa mi v zivote nebude darit, co ak mi zajtra povedia ze ma musia operovat, ja sa toho bojim a reagovala by so prehnane tym ze ma tuto panicku a uzkostnu poruchu.

[elsy]

a tak isto ma trapia otazky , ze co ak zomriem, co si bezomna pocne moja mama, a co je vlastne po smrti ,kde sa dostanem. Ja chcem hlavne zit , ale je to tazke bojovat s touto psychickou poruchou ale nikdy sa nevzdam , pretoze mam ciel-pracovny, ale stale ma znepokojuje otazka, ze co ak ten ciel nedosiahnem.

[elsy]

Pan psycholog, chcela by som sa opytat...
ja stale myslim na smrt, aj ked by som si v zivote nic neurobila stale na nu myslim, neprejde den...
niekedy mam pri tom pocit akoby cely nas zivot bol zbytocny a len smrt je oslobodenie ... trva to asi 5 minut a potom je vsetko ok...
co to je?

[jasan80]

Pre ELSY Ahoj presne tie iste myšlienky, ale úplne tie iste mam aj ja, mal som panicke ataky a tie už nemam, ale mam niekedy problem tiež s tymi myšlienkami beriem 20mg citalec niekedy mi je aj pol roka fajn a a potom 3-4 dni trosku blbo lebo mam tie myšlienky, netreba byt sam stale treba nieco robit ono to prejde ELSY to maš to iste ako s jedlom nemožeš stale len jedno jedlo jest lebo ti už potom nechuti tak isto aj tie myšlienky nebudeš na nich myslieť stale.