mám taký zvláštny problém, ktorý spočíva v tom, že mi príde strašne smiešno v situáciách v ktorých sa očakáva, aby som bol ticho alebo bol vážny. Deje sa to len spoločnosti iných ľudi: napríklad na pracovnej porade, kde šef karhá a ostatní ticho počuvaju, na pohrebe, ak si vedľa mňa prisadne v čakárni u lekára pekná baba alebo ak niekto začne rozprávať o nejakej strašnej udalosti.. V týchto prípadoch mám naozaj veľký problém smiech zadržať.
Je to úplne šialené, pretože, čím viac si situácia vyžaduje kamennú tvár, tým silnejšia potreba smiechu na mňa doľahne.
A čo sa týka napr. pohrebu alebo nešťastia druhých, tak vtedy mi je naozaj úprimne ľúto toho, čo sa stalo, ale potreba smiať sa je taká silná, že ľudia sa cítia pobúrený/urazený ak spozorujú, moju tvár a že nemám ďaleko od spustenia poriadneho rehotu..
Som len sám s takouto vtipnou diagnozou alebo s tým mate niekto skúsenosti? Ako sa toho zbaviť?
Diky za každú radu!
