Kód:
Potvrď kód:
Odkaz je ohraničený na 4000 znakov
Počet príspevkov vo fóre: 3184
< 1 2 3 4 5 6 7 8 ... 319 >
MONIKA nikatazet.sk 14:55:57 14.02.2012
Doteraz sa stale trapim, co moze byt pricina mojich uzkostnych stavov. Panicka porucha sa mi zacala objavovat po tom, co som zistila, ze nemam docenenia v praci, rastol len vo mne vnutorny hnev, zlost voci nespravodlivosti voci mne. Potom nezhody u svokrovcov, kde uz je to teraz lepsie, ked uz mame samostatnu domacnost. To boli prostredia, kde napatie doslova denne rastlo. Lenze teraz som na materskej a coskoro pojdem do prace a mam z toho obavy, ci zase nebudem voci nadriadenemu uprimna a poviem, co ma trapi. Lebo po preradeni z ineho pracoviska ma povazuju za novacika, a pritom mam uz dost velku prax a nedavno ukoncene dialkovo VSE, tak ako aj ostatnym sa dava vyssie ocenenie, tak som chcela len to aj ja dosiahnut a dosiahla som pravy opak,symbolickych 5 eur ako odmenu , ci vlastne vysmech. Tak uz som si povedala, ze teraz , ked budem v praci, tak budem ticho, splnim si denne, co treba a s nikym nebudem nic riesit. A ci dostanem vyssie ohodnotenie, ci odmeny necham sa prekvapit. Lebo doposial vdaka mojej uprimnosti, hoci pravdivej, som nic nedosiahla, skor ponizenie na plnej ciare. A ked sa tak zamyslam hlboko do mojej pamate, tak vzdy tie neprijemne stavy od detstva suvisia, ze sa citim kritizovana nepravom, 5kolom u voza a o to horsie, ze sa porovnavam a zavidim. Nemala som v zivote priatelku, ktorej by som povedala vsetko a mohla sa o nu opriet, len kamaratky. V skole ziadna priatelka, pocas prace tak isto nie. A ked sa nad tym vsetkym zamyslam, tak zistujem, ze mojim problem je RESPEKT. Nemam ho u inych a ani teraz u vlastnych detoch. Ako sa da vlastne taky respekt ziskat? Robit presny opak toho ako som zvyknuta - pocuvat druhych, byt empaticka, nie sebecka, nechat druheho dohovorit myslienku, nevybuchovat ci uz nadsenim alebo zlostou a menej rozpravat o sebe a hlavne dovernosti komukolvek, komu citim doveru hoci, by som ho videla prvykrat. Je to asi tym nahradzanim priatelky. Hoci , ked som vydata mi ju nahradza manzel podobne ako v minulosti sestra. Neviem si asi tym, ze nemam respekt ziskat trvale priatelstvo, len take chvilkove na oko. Jasne, ze chyba je vo mne, lebo nie som empaticka velmi a neviem druhych pocuvat, len seba presadzovat recnenim. A ta vyrecnost pritom u mna zacala az po skonceni skolskych cias, v praci. V skole som bola ticha, hanbliva myska, 5kolo u voza, co sa vzdy cervenalo pred tabulou a potili sa mu ruky. A potom v praci drza, uprimna, tvrdohlava, co si ide za svojim riesenim problemu. Vyrastala som v rodine, mama ucitelka, robila vsetko za otca, ten dostal po skonceni VS schizofreniu a tym sme si to so sestrou oddniesli v detstve - nesamostanost, menejcennost, spoliehanie sa na to, ze mama vsetko urobi, lebo ta je stale akcna. Lenze takato akcna som bola aj ja po skonceni skoly , ked bolo cokolvek treba vybavit, objednat doma hned som frcala. Ale teraz som ako zaseknuta vdaka strachovej chorobe zo seba. Nastastie schizofreniu sme so sestrou nezdedili, ta je dokonca vseobecnou lekarkou. Len ja tie stresy tazsie zvladam ako ona, hoci tiez je podobna povahovo vybusna. To mame asi po otcovi. Len ona ma stastie , ze ma epatiu a zaujem o druhych, mne to dost chyba. A pritom ma tesi, ked sa dozvedam o inych nieco, len si ich neviem dlhsie ziskat. Je to tym chybajucim respektom? VDAKA ZA ODPOVED
