Problémy v štúdiu na VŠ

[student_24]

Dobrý deň/večer,

som študentom Bakalárskeho stupňa VŠ a mám veľký problém. Neustále odkladám povinnosti ohľadom štúdia na poslednú chvíľu, riešim ich keď už mi ako sa hovorí "horí pod zadkom" alebo keď už je neskoro čo sa už aj stalo a preto som v nadštandardnej dĺžke štúdia. Ani teraz to nevyzerá so mnou ružovo. Vlastne zabíjam čas tu namiesto toho aby som študoval. Neviem čo mám robiť viem že musím, chcem doštudovať úspešne ale ja neviem pri učení mam pocit úzkosti, strach pravdu povediac už som sa aj rozplakal. Keď sa konečne dokopem alebo dostatočne motivujem k tomu aby som sa niečo učil tak vždy to skončí s myšlienkami niekde v oblakoch premýšľam o nepodstatných veciach ktoré vôbec nesúvisia s tým čo sa momentálne deje proste premýšľam, predstavujem si hlúposti, jednoducho neviem sa koncentrovať, fantazírujem ba niekedy sa prichytím s úsmevom na tvári pri nepodstatnej myšlienke ktorú mám v hlave. Som ten typ spolužiaka čo sedí ticho na svojom mieste a neprehovorí pokiaľ sa ho niekto niečo neopýta. Nedávno mi niekto povedal že som introvert čo je pravda. Dobrosrdečný samaritán ktorý si niekoho veľké negatívum vysvetľuje aby ho mohol akceptovať takého aký je. Ba dokonca aj keď mi niekto vynadá alebo "napľuje" do tváre tak nič mu na to nepoviem je dosť možné že mu aj poďakujem. Neviem fakt čo mám robiť snažím sa robím čo môžem. Píšem si na papier rozvrh kedy čo a ako sa budem učiť ale potom to všetko škrtám odkladám o deň neskôr a potom zase o deň neskôr. Predvčerom som mal byť na opravnom termíne z jedného predmetu no nebol som lebo ráno som si povedal že "však je ešte 1 termín" a potom som to ľutoval. Aj dnes by som sa mal niečoho zúčastniť a jednoducho už teraz viem že nikam nepôjdem. A aj keď pôjdem tak sa len niekde prejdem zašijem v meste na hodinu a pól aby to doma vyzeralo že "ano bol som" a potom poviem "no nezrobil som takže idem na opravný termín" a napíšem skúšajúcemu e-mail s rozprávkou prečo som sa nezúčastnil. Fakt neviem čo mám robiť. Ubližujem tak svojmu okoliu teda hlavne rodičom ktorý sa o mňa starajú a podporujú v štúdiu či už finančne alebo psychicky. Keď si poviem že "toto musím urobiť toto urobím" tak to neurobím lebo sa bojím do toho pustiť alebo si poviem "ale na čo veď i tak to zle dopadne...".
Mám pocit že doma sa neviem učiť, mam chuť niekam utiecť za hranice no nemám kam a ako nakoľko som "švorc" a viem že útek pred problémami nie je riešením. Čo sa týka zahraničia bol som jedne prázdniny pracovať v zahraničí ako fyzická práca mi vonia nemám problém pracovať aj nadčasy, cudzí jazyk ovládam ale neviem jednoducho sa sústrediť na štúdium.
Neviem či mi tu niekto pomôže, poradí čo mam robiť či mam ísť rovno psychológovi alebo čo. Neviem fakt neviem cítim že som na dne a s rodičmi veľmi sa na túto tému nechcem baviť.
Ďakujem za akúkoľvek odpoveď.

[timwood]

Chorobné odkladanie vecí sa nazýva prokrastinácia, viď na wikipédii.

K tvojmu problému. Ja som študoval na výške niečo, o čo som nemal záujem a štúdium vyzeralo presne tak ako popisuješ ty. Úplne na chlp, ešte aj s tou príhodou, že som išiel na skúšku, ale túlal som sa po meste, vrátil sa a povedal rodičom, že skúška nevyšla. ..Teda neviem, čo študuješ, ale mal by si poriadne prehodnotiť, či o to máš záujem. Ja som nemal. Ukončil som to. A ľutoval som to, že som sa rozhodoval tri roky a zabil tak čas úplne zbytočne. Utešujem sa tým, že som za ten čas prečítal množstvo kníh, ale inak nič. Prestúpil som na inú výšku a tú som spravil v pohode a z chuťou. Proste som tie skúšky chcel mať, zaujímalo ma to, čo bude na skúške a niekedy som sa učil aj nad rámec skúšky, pretože ma to bavilo. Alebo sa vyser na všetko a choď robiť manuálnu prácu. A na záver: uč sa cudzie jazyky, bez nich budeš stratený.