Ahojte, mám 17 rokov a mojím dá sa povedať celoživotným problémom je zajakávanie- koktanie. Sú obdobia kedy je to intenzívnejšie a inokedy zas menej. Začínam koktať keď som pod nejakým tlakom alebo z toho že musím niečo povedať, či už pri odpovedi v škole alebo pri vypýtaní si v obchode dvadsať dekov šunky. Najčastejšou príčinou je strach z neúspechu (z trápnenia) ktorý sa stále vracia. Chcel som s tým niečo urobiť tak som začal veľa čitať, najmä učivo do školy ale po pár mesiacoch som zistil že to nefunguje tak som s tým prestal ( keď som sám tak rozprávam normálne, dokonca keď čitam sa ešte aj snažím správne artikulovať ) ale na druhej strane som mal lepšie známky ale to ma neuspokojovalo .
Neskôr som sa začal zaujímať o meditáciu a ezoteriku a ktorú sa zaujímam dodnes. Nepomáha mi to v rozprávaní ale pomáha mi to nájsť zmysel života a viesť šťastnejší život keďže som dosť uzavretý (mohol som ísť von aj s najlepším kamarátom ale nebol som šťastný) . Dozvedel som sa že netreba sa stotožňovať so svojou mysľou keď mám strach, lebo telo reaguje na našu myseľ a keď budem mať strach, mal by som sa pozorovať a nedovoliť mu aby ma ovládol ( PS: vzhľadom na to že je to čerstvá informácia tak ešte som ju nemal možnosť aplikovať ). Chcel by som začať žiť plnohodnotný život naplnený láskou, súcitu, radosti a použivať strach len keď je to nevyhnutné. Preto sa Vás chcem opýtať o nejaké rady a či by som mal vyhľadať psychológa alebo aby som meditoval od rána do večera