ahojte.. ani neviem ako zacat... je mi z toho vsetkeho do placu..uz ked si clovek mysli,ze je v poriadku a moze zacat zit naplno odznova tak ako vzdy chcel,zacne mi byt zase zle.. hmlie sa mi pred ocami,toci sa mi v hlave,znovu ma tlaci na hrudi a ja sa snazim na to nemysliet.. presviedcam samu seba ze mi nic nie je,ze neumieram,ze nemam nador ani ze sa nezblaznim. som sama doma na cely tyzden,nie prvy krat... hm..sama s dvoma psami.. priatelovi je zbytocne nieco gravier,nechape ma... presviedca ma,ze si to robim sama,ze sa kontrolujem a namyslam si..je mi do placu..citim sa vazne ako debil...
je tu niekto ,kto ma chape?