od jana15 » St Feb 26, 2014 6:28 pm
Dobry den, obraciam sa na vas s psychickou poruchou, s ktorou sa hambim ist k psychologovi. Zacalo mi to asi pred mesiaocm a stale sa to zhorsuje, je to nieco ako obsedantno-kompuzivna porucha, ale trocha ineho razu. Moju mysel prepadaju absurdne myslienky, bud su to rozne detaily, sukromnosti a intimnosti o mojich blizkych - cim absurdnejsie, tym ,,lepsie" - tyka sa veci, o ktorych ludia bezne vobec nehovoria, ako napriklad ich pot, vylucky, zlozvyky, obsah sms sprav, skratka VSETKO co znie psotaveno na hlavu - a moj problem je, ze ta myslienka ma prepadne, a mam potrebu to zdelit tomu druhemu - napriklad matke o priatelovi, otcovi o matke, priatelovi o matke...samozrjeme ich tym velmi dehonestujem, ponizuje, zhadzujem lebo to vyznie ako ohovaranie - ale radsje sa budem citit ako uplna chudera za to, ale ja budem kludna na dusi, lebo to co zazivam, ked nieoc nove ,,postrehnem" ,zbadam, azcitim, vidim, pocujem...sa neda opisat, aku uzkost zazivam..zastavi sa mi dych, uplne ma zamrazi, akoby mi telo uplne ochablo...pretoze viem, ze zase to pride, ten stres...moja cast podvedomia vie, ze mi to ublizuje, ze mi ublizuje ak to tym druhym rozrpavam, ze mi ti ludia potom nebudu nic hovorit, budu sa predo mnou skryvat, bat sa predomnou doslova prdnut...a prave preto to to podveodmie robi, aby mi ublizilo, a uz nevie, co by vymyslelo, ako by ma zranilo zdeptalo..niekedy mi ani jest preto nechuti a je to na mne vidno, ked ma prepadavaju nove a nove...a vzdy ked to poviem, an jednje strane si sposobim druhu traumu z toho, co som za chuderu, ale tje druhej stranke sa ulavi, a mozem sa konecne nadychnut..iste si viete predstavit, ako sa musia moji blizki citit..objavuje sa to hocikedy, nezavisle od nalady, prosto to len pride...predtym sa mi este do toho pridavali take veci, ze som to zvelicovala a nahovarala si, a hovorili sa mi same hnusne odporne vety a slova, tu najhrosiu moznu kombinaciu slov urazk nadavok dehonestacii odporu aku si viete predstavit, aplikovanu na blizkych....to sa mi uz ako-tak podrailo zahnat a totym, ze moji blizki a riatel pochopili, ze to nemylsim vazne, ze to mam nejaku poruchu, tak to troska polavilo...ale hento pretrvava, myslim si ze najma preot, ze nikdy a nenajde uspokojive riesenie, pretoze je samozrejme, ze im bude vzdy prekazat, ked budem take veci o nich rozsirovat, alebo aj len im rzpravat rozne zvratene myslienky o nich. prosim vas pomozte mi, aleob mi apson napiste, o aku poruchu ide..ja nemozem ist ani psychologovi leo ved nemozem dehonestovat mojich blizkych pred nim, ked ma bdue vidiet bude vidiet kto som a tak….TAKTO SA NEDA ZIT