neustaly strach o syna

[lucy131]

Dobry den, chcela by som poprosit o pomoc s mojim problemom. Mam 2 tyzdnoveho synceka. Jedna sa o to, ze som tazko otehotnela, trvalo to 3 roky, potom bolo problemove tehotenstvo, tretinu som stravila v nemocnici a nakoniec to zavrsil porod akutnou sekciou ked zrazu zacali klesat ozvy a maly sa narodil s tym, ze nedychal a museli ho ozivovat. Napriek tomu, ze ma v nemocnici uistovali, ze nemoze mat poskodeny mozog, ze rychlo naskocil, stale ho sledujem a hladam diagnozy. Napriklad ked sa trosku viac hneva pri prebalovani a prehyba sa, uz rozmyslam, ci nema epilepsiu, pozerala som si jeho diagnozu na nete a bojim sa, aby sa mu neskor neprejavili nasledky napriklad detska obrna. Najnovsie vsak riesim fontanelu na hlavicke, ze ju ma mensiu a moze hrozit, ze sa mu nebude moct mozog vyvijat, ked by mu to skor zrastlo ako by malo ... pripadam si uz ako psychopat. Toto som robila aj pocas tehotenstva, len som sa sledovala a vsetko coho som sa bala ma nakoniec viac-menej dostihlo. Stale som sa bala, aby bol zdravy, aby mu nic nebolo a bojim sa, ze tymto myslenim mu nieco privolam ... uz fakt neviem, co robit, som sama zo seba zufala, riesim popredu nieco, co este ani nie je a ani nemusi byt. Mam o neho ohromny strach, ze by mohol byt postihnuty alebo zomriet a podobne ... vie mi niekto poradit, ako sa "prepat" a zakazat si taketo myslienky? Dakujem.