chcela by som sa Vás tu spýtať, či mám radšej navštíviť odborníka s mojím problémom. Moja mama na diagnostikovanu tu panicku poruchu, no momentalne s tym ona nemá problémy. Problém mám ja.Chodím na VŠ a prvý semester som dobre zvládla a zvládala som aj ten ďalší. Neviem kedy sa to presne začalo, asi v tie noci, kedy mi bývavalo náhle nevoľno na vracanie uprostred noci. Hneď som sa na to zobudila a musela som vypiť aspoň liter minerálky, aby to prešlo (nie som tehotná, bola som u gynekológa).Nemohla som poriadne jedávať, tak som si dala diétu. Pomohlo. Potom prišli skúšky a ja som mala čím ďalej väčší strach, že sa mi stane, to čo semester predtým-mala som 2 skúšky po sebe, urobila som ich nad svoje očakávania, no len som schuti zjedla bagetu a ta nechcela ist ďalej tráviacim traktom, tak to muselo ist von inou cestou. Mne to zabralo týždeň kým som sa z toho ohavného činu, čo som bola donútená urobiť, dostala. Nebol potom čas sa dobre naučiť. Ale späť do ďalšieho semestra - bola jedna skúška na ktorú som nespala - bolo to pre mňa strašné. Dovtedy som sa so stresom dokázala úplne normálne vyrovnať - maturita mi nerobila žiaden problém - slušne povedané:"mala som na háku". Ale strach a vyčerpanie zo skúšok a učenia neprestával. Pridružil sa mi strach z cestovania a doteraz mi býva v autobuse nevoľno. Po skúškach som si dala teda voľno na týždeň a pol a potom som začala zháňať nejakú brigádu. Pridružili sa mi iba 12-ky. Tak som išla podpísať zmluvu- noc predtým som spala veľmi nekľudne a bolel ma celý žalúdok, nočné mory. Cez deň som bola unavená, ale nešla som spať, na 2. deň som mala ísť na brigádu. Večer to bolo ešte horšie. S tým žalúdkom. Úplne sa mi zaťali svaly na bruchu. Od únavy som zaspala. No na 2x tomu tak nebolo - celú noc som oka nezažmúrila, nedalo sa mi upadnúť do hlbšieho spánku. A zase tie zaťaté brušné svaly. Tento týždeň som mala ísť znova robiť - odvolala som to odvtedy mám tie brušné svaly snáď zaťaté skoro stále, keď pomyslím na brigádu. Ja tam CHCEM ísť, ja chcem robiť niečo a nesedieť doma, len tento stav mi to nedovoľuje. Mám pocit, že už mám z toho depresiu - nič ma nebaví, nechce sa mi, je mi z toho do plaču. Inokedy som sa tešila z leta, bavila sa a teraz proste mam stále pochmúrne myšlienky. Neviem čo s tým, mám radšej s tým ísť k psychiatrovi??? Prosím, pomôžte mi, som z toho dosť nešťastná
Ď A K U J E M
je mi jedno ked beham a niekto na mna pozera,lebo viem ze robim daco pre seba a svoje telo..dost mi to pomaha zbavoavat sa stresu a som docela pokojnejsi pocas dna..urcite si citala kopec clankov aky mam sport prizanivy vplyv na organizmus,potlacenie depresie atd.ja si vstanem vzdy rano o siestej a idem si zabehat na hodinu a kazdy druhy den si len tak zacvicim..je to pozitivum..o nieco lepsie sa koncentrujem aj v praci a tak...na chvilu vies pri tom zabudnut na svoje problemy..doslova utiect od nich....plus som este zacal otuzovat...skus na seba pustit srsku ladovej vody a uvidis ze vsetko ostatne ti bude jedno 