Dobry den,
tu na fore sme uz podobny problem s toilet phobia (alebo pekne po slovensky fobie z toalety) trocha natukli. Mozno ste to citala, mozno nie, kazdopadne tu je link...
http://www.forum.onlinepsycholog.sk/uzkost-strach/zdravie-t11.htmlCo sa pomoci tyka, svojpomocne zvládanie alebo terapia tejto fobie býva zameraná tak ako v rade pribuznych uzkostnych poruch. Najviac osvedcene su postupy kognitivno-behavioralnej terapie, ktore vo vseobecnosti spocivaju v niekolkych zakladnych pilieroch...
1. V dobrej informovanosti o procesoch, ktorymi sa uzkost spusta, graduje, odoznieva a zacykluje. Je dobre vediet, ako sa dosledky uzkosti a strachu nakoniec stavaju spustacimi prvkami dalsej epizody a ako sa vytvara tzv. sekundarny strach. Clovek, ktory trpi uzkostou alebo fobiou, je vedeny k tomu, aby sa stal expertom na svoj problem. Informacie su klucovym faktorom motivacie v dalsom postupe a pri budovani objektivneho nahladu.
2. Dalsim dolezitym prvkom je praca s presvedceniami, ktore strach podporuju. Tie treba najprv vyhladat a identifikovat. Nasledne je ich jednoznacnost spochybnovana a zaroven sa hladaju alternativne pohlady a postoje. Trenuje sa kontrola a vsimanie myslienok, ktore uzkostne procesy spustaju.
3. Trening fyziologickeho opaku uzkosti - relaxacie. Ta ma svoje pravidla a postupy, je to trenovanie stavu naozajstneho hlbokeho fyziologickeho uvolnenia, ktore sa dosahuje poctivym kazdodennym treningom. Ide o to prepojit vedomu volu s autonomnymi telesnymi procesmi. Vyzaduje to trpezlivost a odhodlanie. Vysledky sa dosahuju po tyzdnoch az mesiaci cvicenia. Nie je to len jednorazove zapalenie vonnej tycinky a predstava rozkvitnutej luky
4. A nakoniec je to samotne prekonavanie uzkostnych zvykov. Postupne vystavovanie sa situaciam strachu a coraz odvaznejsie celenie uzkosti. Ide o to zazitkom (nie intelektualne) dokazat neopodstatnenost sekundarneho strachu. Skusenostou potvrdit, ze uzkost casom odoznieva aj bez ubezpecovacieho/kontrolujuceho/obsedantneho spravania.
To je naozaj iba v skratke. Uprimne, neverim, ze na internete najdete nejaky komplexny navod, pretoze pochybujem, ze taky existuje. Aj ked maju uzkostne poruchy a fobie vela spolocneho, predsa len su rozne od cloveka k cloveku a cestu ako z toho von treba individualne prisposobovat. Okrem toho svojpomoc moze mat vela rizik ako napr. strata motivacie, nespravne pochopenie informacii alebo postupov, prilisna unahlenost, neschopnost vsimnut si vlastne klucove zuskostnujuce presvedcenia na hlbsej (podvedomej) urovni a pod. Napriek tomu si myslim v zhode s bodom jedna, ze informacie aj internetove, mozu byt velmi uzitocne a sprostredkovat dobry objektivny pohlad na problematiku. Dufam, ze pomozu.
Je fajn, ze ste nabrala odvahu vobec o tom napisat... zelam nech Vam odhodlanie vydrzi aj nadalej pri dalsom skumani a hladani. Ak sa Vam podari pomoct si svojpomocne, budem rad, ak sa podelite o svoje skusenosti. Ak informacie z netu stacit nebudu a tazkosti neodozneju, nerozpakujte sa kontaktovat odbornika.
S pozdravom Grof
Bojim sa kdekolvek ist, dopredu si zistujem kde tam je wc, ale aj ked si to zistim, aj tak mam stres a strach. To iste plati aj o navstevach kdekolvek, hanbim sa za to, ze musim potom chodit na wc. Uz to prerastlo do takej miery, ze sa snazim vyhybat beznym cinnostiam ako je nakup v supermarketoch, chodenie na postu, k zverolekarovi, proste vsade kde je nutne cakat. Cakanie vo mne vyvolava pocit, ze nemozem kedy kolvek odist prec a odist na wc. Uz som z toho dost zufala, obmedzuje ma to strasne, uz sa to aj v praci kvoli tomu stava stresujuce, lebo akonahle mame mat poradu, pochyti ma strasna panika, ze budem tam musiet sediet a nebudem moct kedykolvek odist ked to na mna pride 
Prosim poradte mi nieco. Psychologa som zatial nenavstivila, snazim sa to zatial riesit takto cez internet. Mam nastastie priatela, ktory o tomto vsetkom vie a je veeelmi tolerantny, aj mi v tom pomaha, povzbudzuje ma, ale moje myslienky sa tocia iba okolo toho jedneho 
