depresia a uzkost alebo?

[nejra1]

Dobry den,
Uz asi tri roky mam neumernu zataz na psychiku...pred takmer dvomi rokmi som odisla zo spolocnej domacnosti od partnera a jeho mamy po nasich spolocnych nezhodach(po jednej vymene nazorov ma matka priatela vyhodila a ja som odisla aj s dcerkou 8mesacnou najprv do podnajmu,neskor do bytu kt.mi zabezpecili rodicia).partner sa asi po troch mesiacoch odstahoval tiez prec od mamy a dalej pokracovali vyhrotene situacie...casom sa nasa komunikacia ako tak ukludnila a snazil hlavne on zacal so snahou k obnoveniu vztahu(co ma nutilo k myslienkam ci to ma vyznam ci nie,kedze nas vztah bol komplikovany(vybusnost,alkohol,urazky,hadky)vo februari som zacala pocitovat iste zdr.tazkosti bolesti klbov,ztazene dychanie...do toho starostlivost o dceru a ked raz ochorela vsetko sa to akosi jednou nocou spustilo-zacala kaslat a ja som ako keby dostala astmaticky zachvat(trpim astmou)no tento stav mi pretrvaval -podla mna aj vdaka psychike a mozno aj streptokokovej infekcie kt.mi o par mesiacov po chodeni po dr.zistili +plus diagnoza tetania...od neurologa som dostala xanax na mesiac a magnezium...takze asi styri mesiace som mala bolesti klbov,tazsie sa mi dychalo,busilo mi srdce ,takze som len hladala na internete co mi moze byt a tak som navrhla test na tetaniu kt.bola potvrdena...takto vznikol problem,ze v kazdom ochoreni som videla svoju potencionalnu diagnozu a dostavovali sa vo mne pocity uzkosti...matka mi zacala vycitat,ze chodim zbytocne po vysetreniach,sestra mi dnes povedala,ze som paranoidna a paychicky chora a expriatel sa ma spytal ci netrpim schyzofreniou ked mam raz dobru a inokedy zlu naladu...nikto necie pochopit aky strach prezivam zo zodpovednosti za starostlivost o moju dceru(pretoze ak ja nebudem v poriadku,tak kto sa o nu postara...)zacinam mat maozaj strach,ze sa zblaznim...chcem byt len v poriadku a postarat sa o dceru...neviem ci je to len hypochondria a naozaj sa snazim za nu skryt nejaky ten problem(asi nedoriesene veci s partnerom),ci je to rozvinuta depresia a uzkostne stavy...no momentalne mam strach ako povedali oni,ze schyzofrenia ci paranoja...prosim poradte mi...este by som chcela dodat,ze som velmi unavena,nevyspata (dcera sa budi takmer kazde dve hodiny,niekedy s placom a do toho zacina vzdor)...zacinam mat pocit ako by som prestavala fungovat,som vycerpana,pred par dnami som si vsimla,ze sa mi zhorsila kratkodoba pamat-mozno ako ucinok vysadenia xanaxu...)tazsie sa mi sustredi a chce sa mi spat.vecer sa citim lepsie ako cez den...uvedomujem si,ze je na mna toho asi vela,niekedy som cely den s dcerou sama ,citim sa smutne ale je mi tazko zaroven ist von niekedy